Kreslenie poznámok pomáha pamäti

Skečnouting. Len málokomu toto nové slovo, pochádzajúce z angličtiny, niečo hovorí. Ide o kreatívnu metódu kreslených poznámok, ktorá sa môže stať účelnou pomôckou aj pre študentov, aby si vedeli lepšie zapamätať učivo.

„Slovo je pre mozog kotva na pomyselnom lane. Ak sa k nemu pridá obrázok, má druhú. Čím viac prepojení dostane, tým ľahšie si potom v pamäti vyvolá informáciu,“ vysvetľuje Gabriela Vanacká, ktorá čaro skečnoutingu naplno objavila pred dvoma rokmi.

ROZMÝŠĽAŤ, NIE MEMOROVAŤ

„Výskumy ukázali, že až osemdesiat percent informácií vnímame zrakom. Nielen cez obrázky, ale aj cez tón reči druhého, jeho emócie, výraz tváre. Keď majú študenti pred sebou učivo len ako dlhý súvislý text, oči sa nemajú čoho zachytiť. Je teda mentálne náročné zapamätať si ho. Pomáhajú preto i klasické lepiace papieriky, kde si treba vypísať, čo je dôležité. Prechádza sa tak od memorovania k rozmýšľaniu.“

Poznatky, že vizuálne podnety hrajú dôležitú úlohu, viedli k čoraz väčšiemu využívaniu napríklad powerpointových prezentácií, a to aj v školách. „Kedysi sa však i do nich strašne veľa písalo. Človek potom nevedel, či radšej počúvať rečníka alebo čítať text z prezentácie, oboje naraz nestíhal. Keď študenti na hodine prezentujú nejaký projekt, lepšie podchytia pozornosť spolužiakov, ak majú viac grafických prvkov,“ radí Gabriela Vanacká.

Grafické zaznamenávanie informácií môže pomôcť aj deťom so špeciálnymi potrebami. „Mnohé deti na autistickom spektre premýšľajú v obrazoch. Je pre ne ťažšie vytvoriť slovo, ale ak môžu vnem z hlavy prepísať vo forme obrázka, zjednoduší im to situáciu. Raz mi jedna pani napísala, že jej syn má dyslexiu a s učením sa veľmi trápili. Až keď narazila na český projekt o skečnoutingu Nezkreslená věda a skúsili to, zrazu vedel udržať pozornosť aj si veci zapamätať. Jeho mozog sa mal na čom ukotviť.“

Gabriela Vanacká objavila svet kreslených poznámok. Snímka: Martin Hronský

NARAZ POČÚVA AJ KRESLÍ

Absolventka Katolíckej univerzity v Ružomberku sa ku skečnoutingu dostala počas materskej dovolenky. Zaujal ju natoľko, že dnes sa mu venuje profesijne. Z prezentácie či besedy dokáže vytiahnuť to najdôležitejšie a  skoncentrovať do jednej A4 vo forme kreslených poznámok.

Vytvorí teda akýsi príbehový komiks, oveľa efektívnejší ako mnohostranový zápis. Cenné je, že ho dokáže vytvárať aj v reálnom čase – zároveň počúvať i kresliť.

„Nie je ľahké zvládať obe činnosti naraz. Čím mi je téma cudzejšia, tým dôkladnejšiu prípravu si musím urobiť,“ hovorí rodáčka zo Starej Ľubovne, ktorá sa však usadila v obci Bidovce neďaleko Košíc.

NETREBA BYŤ DA VINCI

Pred časom si aj ona vravela, že nezvládne poriadne nakresliť ani mačku, nieto ešte čosi zložitejšie. Postupne zistila, že je to len o skúšaní a tréningu. Študentov teda nabáda, že spojenie textu a obrázkov pri učení môže vyskúšať každý, aj ten, čo tvrdí, že kresliť nevie.

„Existuje zopár jednoduchých tvarov, ktorými človek dokáže nakresliť prakticky hocičo. Aj keď sa učíme cudzí jazyk, spočiatku sa hanbíme v ňom rozprávať, ale treba to prekonať. Nemusíte vedieť namaľovať Monu Lisu tak dokonale ako Leonardo da Vinci. Pre vašu vlastnú potrebu môžete nakresliť obyčajný rámček, doň ženu a pod to napísať Mona Lisa. To stačí, aby sa text prepojil s obrázkom vo vašom mozgu. Platí to pri všetkom, čo sa učíte.“

INŠPIRÁCIA V ZAHRANIČÍ

Mamička troch detí povzbudzuje mladú generáciu, aby sa nebála hľadať kreatívne možnosti uplatnenia vo sférach, ktoré možno nie sú úplne tradičné. „Pred materskou dovolenkou som pracovala v kancelárii a vravela som si, že tam nechcem presedieť celý život, nedávalo mi to extra zmysel. Rozmýšľala som, čo ďalej.“

Narazila na skečnouting a dočítala sa, že v niektorých krajinách funguje už tridsať rokov. „Ak mladý človek nájde inšpiráciu v zahraničí, treba do toho ísť. Dôležité je však vopred si zistiť, či jeho predmet záujmu je životaschopný aj v našich podmienkach,“ dodáva.