Ako sa dobrý strom spozná po ovocí, tak sa aj veľká osobnosť a hodnotný človek spozná podľa skutkov, podľa rovnej, hlbokej brázdy, ktorú zanechá, a  tiež podľa toho, koľkým ľuďom chýba, koľkí spomínajú a nosia ho v srdci, keď opustí tento svet.

Moje silné zážitky s pánom kardinálom Tomkom pochádzajú z obdobia po ukončení významných úloh, ktorými ho pápež poveroval. V roku 2008 sme spolu zostavovali podielovú knihu Na životných cestách. Mal som tú česť prežiť päť krásnych dní v jeho domácnosti, kde panovala príjemná atmosféra pokoja.

Bola to sila, akú som doteraz nezažila. Nebol to povrchný zážitok, ale obrovská duchovná sila.

V Apoštolskom vyznaní viery sa modlíme a vyznávame, že Ježiš Kristus vystúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Zároveň veríme, že Panna Mária bola po smrti vzatá do neba s telom i dušou.

Náš, môj otec kardinál Jozef. Sedím v tomto momente vo svojej farskej kancelárii, krátko po oznámení vášho úmrtia, a v hlave sa mi ako film premietajú spomienky na vás. Na naše spoločné chvíle – nielen v košickej katedrále, ale ešte viac na tie v Bardejovských Kúpeľoch, u vás doma v Udavskom i na našej fare v Humennom.