Komunita Cenacolo v Kráľovej pri Senci aj tento rok zrealizovala deň otvorených dverí. Bolo to poobedie plné radosti, tancov, spevov a hlavne oslavy Boha a toho, čo urobil v našich životoch, príbehoch, rodinách.

Nerátalo by sa mi leto a prázdniny bez starých rodičov. A asi ani mnohým z vás. Hoci nikdy nešlo o  bombastické adrenalínové a dobrodružné zážitky (tie s nami vnúčatami ale nepochybne babinka a deduško zažívali), aj tak boli naše všedné, no spoločne strávené dni krásne a neobyčajné.

Prvé odovzdanie viery som zažila od babky. Nie od rodičov – otec vieru stratil a neviem, či ju našiel aspoň na smrteľnej posteli; a mamine prejavy viery sa po boku neveriaceho manžela obmedzili na sviatkovú návštevu kostola a napomínanie za „branie Božieho mena nadarmo“. Babka sa však neobávala chodiť s ružencom omotaným okolo ruky a „naprávať“ ma.

V tomto vydaní KN sa zameriavame na tému kresťana na cestách, keďže leto je v plnom prúde a tisíce Slovákov sa denne vydávajú na dovolenky. Ako dieťa som sa veľmi tešil práve na cestovanie. Považoval som to za dobrodružstvo – neexistovali navigácie, nemohli sme si prezrieť trasu na internete ani si rezervovať ubytovanie, takže často sme nevedeli, kde presne skončíme.

Pri cestovaní ma mama už ako malého chlapca vodila v rôznych mestách do kostolov. Tento zvyk si zachovávam dodnes. Preciťujem tak univerzálnosť Cirkvi a okrem návštevy Krista vo svätostánku sa kochám aj umením staviteľov a umelcov.