Ako keď jeme vianočného kapra

My vieme tak, že Mária bola právoplatná Jozefova manželka, aj keď spolu ešte nebývali. Ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef bol človek spravodlivý a chcel ju prepustiť.

Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu Pánov anjel a povedal mu: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš.“ Jozef teda nič nevie o Máriinom panenskom počatí. Uvažuje nad tým, možno sa hnevá alebo je žiarlivý a nakoniec to chce riešiť prepustením. Do toho vstupuje anjel a až on mu oznámi, ako to bolo.

Biblistka sr. Anna Mátiková nám ponúka iné pochopenie tohto všetkého. V skratke asi takto: Keď sa ukázalo, že Mária počala z Ducha Svätého, prečo by Jozef nemal byť medzi tými, ktorým sa to ukázalo? Veď Mária to už vedela. Jozef to vedel tiež a uvedomil si, ako je jeho manželka vyznačená pred Bohom.

Absolútne jej dôveroval, poznal jej krásu a vnútornú nádheru. Chcel sa stiahnuť, pretože bol spravodlivý a vedel, že ona patrí Bohu. Nechcel prekážať Božím zámerom, a aj keď mu to muselo byť zaťažko, nechcel si na Máriu robiť vlastnícky nárok. Miloval nádhernou láskou, ktorá nechce vlastniť.

Do toho vstupuje anjel a hovorí mu, že Boh ani na neho nezabudol. Nech sa nebojí prijať Máriu, svoju manželku. Lebo hoci to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého, bude to on, kto mu dá meno. Dôležité je práve slovíčko „hoci“. Jozef vie, že Mária počala z Ducha Svätého, a aj keď je to tak, Boh ráta aj s ním. Svätý Jozef teda nie je nejaká bočná postava dejín spásy, ale zrelý, dôverujúci manžel, ktorý miluje, ale nechce vlastniť. Najťažšia vec v láske je práve tento postoj.

Niekedy si myslíme, že už všetko vieme, všetko sme počuli a nemáme sa čo nové dozvedieť. Ako veľmi sa ochudobňujeme. Začnime čítať Písmo pomaličky, ako keď jeme vianočného kapra. Až vtedy prenikneme hlbšie a lepšie pochopíme stále nové posolstvo evanjelia. Dobrú chuť všetkým hladným čitateľom.