Boháč a Lazár

Jedna z nich hovorí, že Boh je spravodlivý sudca: dobrých odmieňa a zlých tresce. Touto vetou by sme mohli zhrnúť podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. V čom bol však Lazár dobrý a boháč zlý? Stačí chudoba na to, aby bol človek prijatý do neba? Každé bohatstvo a majetok je prekážkou večného života v Bohu?

Evanjelista Lukáš nám dnes predkladá obraz, ktorý je plný kontrastov. Na začiatku sa o boháčovi hovorí stručne, zato o chudobnom Lazárovi oveľa podrobnejšie a s veľkým súcitom.

Chudobný má dokonca meno, ktoré je zároveň posolstvom: Boh pomáha. Bezmenný boháč má prepychový odev, Lazár je plný vredov. Lazár je vonku a hladný, boháč je vnútri a sýty. Na druhom svete sa všetko zmení.

Lazár už nie je sám, spoločnosť mu robia anjeli a Abrahám. Boháč je len pochovaný a postihne ho osud smädných psov, ktoré predtým lízali vredy Lazára a teraz chcú aspoň kvapku vody na jazyk. Čo nám dnes Ježiš chce povedať?

V prvom rade je toto podobenstvo veľkou kritikou bezohľadnosti bohatých, o ktorej hovoria už starozákonní proroci (Am 6). Pozemské bohatstvo sa však smrťou končí a nastáva čas Božej spravodlivosti. Lazár mal za života len jedinú prosbu: dostať niečo zo zvyškov zo stola boháča. Nedostal nič! Boh sa ho však ujal a požehnal ho nebom.

Boháč nemal za života žiadne prosby, mal všetko, no po smrti začína prosiť. Prosí o kvapku vody alebo o záchranu svojich žijúcich bratov. Má o nich strach. Jeho bohatí bratia však majú iba to, čo mal on: Mojžišov zákon a Prorokov. Poslušnosť Božiemu zákonu bude pre nich záchranou. Nik iný im v tom nemôže pomôcť – ani Lazár, ani nikto zmŕtvychvstalý.

Toto podobenstvo možno nazvať podobenstvom o šiestich bratoch. Jeden z nich už dostal odmenu za svoj bezohľadný život. Teraz je rad na tých, čo ešte žijú. Je to vlastne každý jeden z nás.

Boh na konci neodmenil dobrého, ale ujal sa chudobného. Boháč Lazárovi nijako neublížil, ale bol slepý voči jeho biede. Ježiš nás učí, že vidieť biedu trpiacich a ujať sa ich je cesta do Božieho kráľovstva.

Snímka: Wikimedia commons