Dobrý aj k zlému

V časoch, keď ešte neboli lietadlá, obchodný zástupca cestoval parníkom cez Atlantik. Pre nečakané okolnosti nedostal samostatnú kajutu, ako bol zvyknutý, ale dali ho na dvojlôžkovú izbu, ktorú musel zdieľať s iným cestujúcim. Obchodný zástupca zostal znepokojený, keď sa s ním zoznámil.

Vôbec sa mu nepozdával, nespravil na neho dobrý dojem. Po dlhšom prechádzaní sa po palube a nervóznom uvažovaní v ňom dozrelo rozhodnutie. Hoci nerád míňal peniaze, povedal si, že využije platenú službu a cennosti, ktoré mal so sebou, odloží do palubného trezoru.

Keď kládol na stôl hodinky a peniaze, aby ich odovzdal kapitánovi, utrúsil: „Je to prvý raz, čo toto robím: ale ten človek, s ktorým bývam, sa mi absolútne nepozdáva.“ Kapitán sa rozosmial: „No to je dobré!“ „Prečo?“ nechápal cestujúci.

„Lebo váš spolubývajúci tu bol pred desiatimi minútami. Takisto mi odovzdal svoje cennosti a čosi podobné vravel o vás!“ Ježiš hovorí jasne: „Nesúďte a nebudete súdení!“

Lenže, ruku na srdce, koľkokrát sa, hoci kresťania, správame naopak. Súdime a posudzujeme, ba svoje neresti projektujeme na druhých. Prípadne zabudneme brať do úvahy, že sme v topánkach druhého neprešli ani kilometer.

Teda nevieme, čo ho postretlo, že sa tak správa, a či by sme sa my v jeho prípade nesprávali ešte horšie. Pán v evanjeliu predstavuje náročnú morálku. Omnoho ťažšiu, než na akú boli ľudia zvyknutí. Ale aj omnoho šľachetnejšiu.

Všimnime si, že práve štedrosť, dobroprajnosť a ušľachtilosť aj v nepriaznivých okolnostiach sú v jej základe. A že nie je nemožné sa tak správať, vidíme nielen na príklade kresťanských svätcov, ale aj na konaní Dávida v prvom čítaní. Hoci mal všetky dôvody siahnuť na Saula, neurobil tak.

Zostal vnútorne slobodný od hnevu a nenávisti. Neodsúdil kráľa, aj keď ho prenasledoval a číhal mu na život. Zažime tento týždeň takúto slobodu. Zrieknime sa aspoň jedného posúdenia. Požehnajme potichu niekoho, kto nám zlorečí. A pomodlime sa za človeka, ktorý nám robí zle.