Kríž si ťa nájde

Najskôr som si myslel, že je to klasika – chce robiť kariéru, a tak deti sú jej na príťaž. No nebolo to celkom tak. Ona ich nechcela mať, pretože sa bála, že ak by sa im niečo stalo, niekto by im ublížil alebo by dostali ťažkú chorobu a stratila by ich, tak by sa zbláznila od bolesti. Nevládala by zniesť ich stratu, ani stratu akéhokoľvek hlbokého vzťahu. Jednoducho povedané: Nechcem milovať, pretože viem, že ak stratím vzťah, tak sa z toho zbláznim. Mám strach vstúpiť do vzťahu. To je pochopiteľné. Často sa zamýšľam napríklad nad tým, aké to musí byť hrozné, keď sa manželia milujú a čím viac sa milujú, tým viac sa blíži deň, keď jeden druhého stratia – príde smrť. Väčšinou je to potom tak, že už dlho nepožije na tomto svete ani ten, ktorý zostal.

Keď Ježiš hovorí, že kto chce ísť za ním, musí zobrať svoj kríž a nasledovať ho, možno hovorí aj o tomto probléme. My totiž, keď sa spomenie kríž, myslíme hneď na ten drevený, ktorý niesol na Kalváriu. No aj ten drevený bol vyjadrením toho, že kto sa rozhodne milovať do krajnosti ako Kristus, ten bude musieť niesť kríž straty či odmietnutia. Ten, kto sa rozhodol milovať, toho si kríž určite nájde. A bolesť ho naučí. Bože, a ako naučí – dodal by spisovateľ C. S. Lewis.

Jediné potešenie, ktoré máme, je to, o ktorom hovorí svätý Pavol v Liste Rimanom. Boli sme síce krstom pochovaní v smrť, ale pochovaní sme boli s ním. A vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje.

Kto sa rozhodol milovať do krajnosti, ako nás k tomu pozýva Kristus, rozhodol sa, že bude aj trpieť. Je to jediné zmysluplné utrpenie, ktoré nás vedie k večnému životu a večnej radosti.