Krutá pravda o nás

Dvadsiata siedma nedeľa v Cezročnom období - A
Igor Hanko 30.09.2020
Krutá pravda o nás

Ilustračná snímka: Erika Litváková

Sú podobenstvá, ktoré veľmi dobre poznáme, lebo poznačili náš život. Pomáhajú nám pochopiť, kto je Boh, čo od nás žiada. A potom sú také, ktoré bolestne režú do živého. Také, ktoré by sme radšej nechceli počuť, ako to dnešné.

Ježiš zisťuje, že jeho poslanie a túžba prebudiť človeka k prijatiu autentickej tváre Boha neúčinkujú. Zlyhal vo svojej misii? Skusuje, že Judea nie je Galilea. A Jeruzalem je mesto zvyknuté na všetko.

Prorok, ktorý pochádza zo vzdialenej krajiny, na neho nezapôsobí. Jeho slová, zázraky a prejavované milosrdenstvo nedokázali prelomiť tvrdosť srdca tých, ktorí si mysleli, že majú kontrolu nad všetkým - i Bohom.

Ježiš sa pýta veľkňazov a starších, teda židovských autorít, čo by mal urobiť pán vinice s vražednými vinohradníkmi. Je to dramatický moment. Ich návrh je jasný: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným.“

My ľudia chceme takéhoto Boha. Voči nám milosrdného, voči ostatným spravodlivého. No nestane sa tak. Kristus si radšej vyberie smrť na kríži, aby v plnosti ukázal, aký Boh v skutočnosti je.

Všetci sme pochopili význam podobenstva. Tento svet nie je naše vlastníctvo. Máme ho iba prenajatý. Podobenstvo opisuje krutú realitu: ľudský patologický narcizmus, egocentrizmus a egoizmus.

Vrchol Božieho stvoriteľského diela, človek, sa stáva despotom a nie záhradníkom, ako to bolo v Božom pláne. Ľudská bytosť by mala byť predsa pravou rukou Boha a nie predbiehať sa v zlosti a drancovaní všetkého okolo seba.

Od babylonskej veže sme sa ďaleko neposunuli. V spoločnosti často vnímame snahu eliminovať Boha, Ježiša Krista. Ale keď človek odmieta spoločenstvo s Bohom milosrdenstva, vytvára si boha despotu.

Mali by sme si dať vystaviť účet, nakoľko sme kresťanmi podľa našich skutkov a reakcií. Niekedy zabúdame i my, že sme na ceste a všetko okolo nás je dar. Sme pozvaní starať sa o záhradu, nie starať sa do druhých či ubližovať im.

Dnešné evanjelium nás pozýva k pokore, k uvedomeniu si našej ľudskej maličkosti a k veľkej vďačnosti voči Bohu za to, čo pre nás pripravil.