Najbližší príbuzný

Mladá žena, úspešná vo svojej kariére, sa pri nedeľných raňajkách čudovala, keď ju jej syn pochválil: „Mamička, dnes vyzeráš úžasne!“ Pozrela mimovoľne na seba. Sedela za stolom vo vyťahanom svetri a teplákoch.

A uvedomila si, že sa ráno vôbec nenamaľovala, ba ani trochu neupravila. „Takto sa ti páčim?“ usmiala sa s otázkou na chlapca. „Veď niekedy vyzerám oveľa lepšie, nemyslíš?“ V iné dni vychádzala z domu dokonale nalíčená, v elegantných šatách a vo vysokých topánkach.

„Lenže vtedy ideš do práce. Takto sa mi páčiš viac. Lebo viem, že dnes budeme spolu.“ Mnohokrát sme v živote upriamení na hodnotenie vecí podľa toho, ako ich vidí svet. A to skutočne podstatné nám uniká. V istom zmysle sa to dá sledovať aj v dnešnom evanjeliu.

Cez sviatky sa dvanásťročný Ježiš stratil Panne Márii a svätému Jozefovi v Jeruzaleme. Keď sa vydali na cestu domov, mysleli si, že je medzi ostatnými v sprievode. „Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.“

Každý rodič si vie predstaviť stres a obavy, ktoré museli tí dvaja prežívať. Z textu vidíme, že postupovali tak, ako by postupoval každý rodič tej doby. Uvažovali, že bude u niektorého z príbuzných či známych. A podľa tejto logiky hľadali. Začali v sprievode, a keď tam nebol, otočili sa a ponáhľali sa späť do Jeruzalema.

Ďalší deň možno chodili po všetkých príbuzných a známych v meste. A až na tretí deň ho objavili v chráme. Uvažovali správne. Bude medzi blízkymi. Len to najdôležitejšie im uniklo. Že bude tam, ako to sám povedal – „kde ide o môjho Otca“. Teda u „najbližšieho príbuzného“.

Keď ho našli v chráme, nerozumeli. Až časom ich zážitok z hľadania strateného chlapca priviedol k jasnejšiemu uvedomeniu si, že jeho Otcom je Boh, uctievaný v chráme. Na sviatok Svätej rodiny odložme všetky „líčidlá“ a buďme tu jednoducho jeden pre druhého, pre svojich najbližších.

Uvedomme si, že oni sú naším najväčším pokladom. A v chráme si pripomeňme, že v Kristovi sme všetci najbližšími príbuznými Božími, jeho milovanými synmi a dcérami