Najskôr neprijali, potom prijali

Spomeňme príbeh z Evanjelia podľa Lukáša. Ježiš šiel do Jeruzalema a Samaritáni ho neprijali. Nemohol tam prenocovať. Vtedy Synovia hromu začali hromžiť a chceli zvolať oheň z neba, aby spálil všetkých týchto zlých Samaritánov.

Kristus ich pristavil a povedal im: Pokoj, bratia, skúsme ísť o nocľah poprosiť inde. Všetko má svoj čas. Potrebujú ho aj Samaritáni, aby dokázali prijať Božie slovo.

Počas Šiestej veľkonočnej nedele budeme počuť nádherné slová: Apoštoli sa dopočuli, že Samária prijala Božie slovo. Ako dobre, že ich vtedy nezničili. Veď prešlo možno iba pár mesiacov a všetko sa ukazuje úplne inak.

Duch Svätý, Boží oheň, ktorý neničí, ale buduje, začal účinkovať v srdciach Samaritánov a oni menia postoje, otvárajú sa Božiemu slovu. Pozorne a jednomyseľne sledujú, čo im hovorí Filip. Tí, ktorí najskôr neprijali, zrazu prijímajú.

Ježiš poprosil Otca a on nám dal iného Tešiteľa, ktorého svet nemôže poznať. A ten Tešiteľ tu nie je iba pre nás, ale pre celý svet. Aj pre tých, ktorých by sme niekedy najradšej poslali do horúcich pekiel.

Z toho by sme mohli pre seba získať aspoň dve dobré poučenia. V prvom rade netreba byť urážlivý a samoľúby. Niekedy sme príliš citliví nie na to, že ľudia odmietli Krista, ale že odmietli nás a náš spôsob ohlasovania.

Ľahko ich obviníme, že nechcú prijať pravdu, ale nepýtame sa, ako sme tú pravdu ohlasovali. Druhé poučenie znie, že je dobre byť pri ohlasovaní trpezlivý. Nie je to o tom, že veci budú fungovať z hodiny na hodinu.

Výchova je o trpezlivosti. O rozsievaní a čakaní na úrodu, ktorá nenarastie zo dňa na deň. Spomeňme si, koľko sa napríklad rodičia natrápili s nami. Niekedy na to rýchlo zabudneme. Starí ľudia múdro hovorievali o takom človekovi: Zabudol vôl, že teľaťom bol.