Odtiaľ potiaľ

Tieto otázky na jednej strane hovoria ešte o nejakej citlivosti na hriech, ale na druhej strane aj o tom, že sa k hriechu približujeme a čoskoro ho možno aj spáchame.

Je to ako mať určitú hranicu – napríklad zábradlie nad priepasťou – a pýtať sa, kam až môžem zájsť, aby som sa nezrútil. Keď budem takto špekulovať, asi sa zrútim ľahko.

V evanjeliu, nad ktorým premýšľame, Ježiš povedal svojim učeníkom: „Hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“

Inými slovami, ak váš duchovný život bude stáť na otázkach: čo môžem spraviť, aby som ešte nezhrešil; pokiaľ môžem kradnúť, aby to ešte nebol ťažký hriech; pokiaľ môžem nadávať a nenávidieť, aby som ešte mohol ísť na sväté prijímanie; pokiaľ si môžem dovoliť niečo k cudzej žene, aby to bolo ešte ako tak...

Kristus jednoducho hovorí, že ak váš život bude stáť na takýchto otázkach, ste presne ako farizeji a zákonníci a nijako nevojdete do nebeského kráľovstva. Tam sa nemôžu dostať trochári, ktorí radi v láske odmeriavajú: odtiaľ potiaľ.

Naša spravodlivosť musí byť väčšia ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov. Ježiš doslova hovorí, že musí byť prekypujúca, oplývajúca. Musí ísť za hranice, do krajnosti.

Boh nám dáva svoje dary bez miery. On nás zahŕňa. Keď rozmnožuje, tak sa dá nazbierať ešte plných dvanásť košov odrobín. Keď dáva víno v Káne, tak stovky litrov. Keď dáva Ducha, tak ho vylieva. Keď miluje, tak do krajnosti... On nemá mieru.

Ak teda chceme vojsť do Božieho kráľovstva, nesmieme ani my trocháriť, musíme oplývať.