Sestry v akcii

Tí boli so svojou mužnou odvahou skrytí v húštinách svojho strachu, zamknutí za dverami. A v akcii boli ženy – sestry.

V prvom rade Mária Magdaléna a iná Mária. Na úsvite prišli pozrieť hrob. Nastalo veľké zemetrasenie a strážnici pochodili rovnako ako učeníci: stratili všetku rímsku odvahu a chrabrosť, strnuli od strachu a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal.“

To, že hrob je prázdny, ešte nie je radostná zvesť. Ani to, že Ježiš žije. Veď žijeme všetci, čo sme doposiaľ nezomreli. Radostná zvesť je, že bol mŕtvy, a hľa, žije. Tak nám to hovorí Zjavenie apoštola Jána: „Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ Víťaz nad smrťou nie je ten, ktorý žije, ale ten, ktorý bol mŕtvy a teraz žije. Ten má kľúče od smrti a podsvetia. Ten má kľúče od miešačky, povedal by moderný človek.

A práve toto je radostná zvesť, ktorú treba ohlásiť ďalej, pretože krajšia a radostnejšia zvesť od tejto už nebude. Treba to oznámiť jeho bratom, aby konečne odomkli dvere, nebáli sa vyjsť z krovia a húštiny svojho strachu, nevery, neistoty, depresie a aby šli do Galiley. Tam, kde sa to všetko začalo. Tam, kde ich Ježiš už bude čakať. My ho hľadáme a on nám ide v ústrety.

Buďme vďační našim sestrám v akcii. Ony nemajú vždy mužnú odvahu, ale majú svoju vlastnú, ženskú odvahu ísť a hľadať, pozrieť si miesto, kde ležal Pán, a potom utekať a ohlasovať. Majú v Cirkvi svoje nezastupiteľné miesto tak ako Mária Magdaléna, ktorá sa stala apoštolkou apoštolov.