Pracovná metóda – premenenie

Nejde ani tak o prvé znamenie, ako o archetyp – spôsob, akým chce konať v tomto svete. Jeho pracovnou metódou je premenenie.

O tom je aj evanjelium Druhej pôstnej nedele, ktoré nás vedie na vrch premenenia. Tam sa Ježiš pred svojimi učeníkmi premenil, tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

O tom je i Posledná večera, kde premení chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. O tom je každá svätá omša, ktorá vrcholí v premenení.

Často počujeme ľudí, osobitne nás kresťanov, hovoriť o tom, aké je dôležité zmeniť svet, ako treba ľudí naprávať, aké je všetko okolo nás zlé. To je pravda. A zlé to bude až dovtedy, kým neprijmeme Kristovu pracovnú metódu. Treba veľmi rýchlo prestať meniť a začať premieňať. Presne tak, ako to robil on. A ideálne bude, keď začneme od seba.

Dôležitá otázka: Aký je rozdiel medzi zmenou a premenením? Najpodstatnejší v tom, že čo nebolo prijaté, nemôže byť premenené. Presne tak, ako pri svätej omši. Najskôr v obetovaní ďakujeme, že sme prijali tieto dary. Potom ich kňaz premieňa. Keď sa Ježiš Kristus stal človekom, aby nás vykúpil, najskôr nás prijal.

Problém je dosť často v tom, že chceme meniť seba, druhých, svet okolo seba bez toho, aby sme najskôr prijali. Kto neprijme seba, so svojimi darmi aj limitmi, nemôže sa premeniť. Kto neprijme iných, nemôže im pomôcť sa premeniť. Kto neprijme tento svet, nemôže mu pomôcť sa premeniť.

Pracovná metóda Ježiša Krista je jasná. A jediná účinná. Keď sa nám zdá, že okolo nás je stále veľa zla, nemusí to byť iba zdanie. Avšak, paradoxne, jediná cesta ku zmene je nemeniť, ale premieňať.