Preniknutí krásou

Druhá pôstna nedeľa - A
04.03.2020
Preniknutí krásou

Krása stvorených vecí je tajomstvom a odkazuje na niečo večné. Nikdy však nedokáže natrvalo uspokojiť človeka. To bola životná skúsenosť vášnivého milovníka krásy, akým bol sv. Augustín. V svojom diele Vyznania volá: „Neskoro som ťa miloval, Krása večne stará a večne nová; neskoro som ťa miloval!“ Hovorí sa, že keď svätý František z Assisi počas extázy, v ktorej bol stigmatizovaný, uvidel Kristovu tvár, opakoval chválospev: „Ty si Krása.“ 

O jedinečnom zážitku Ježišových učeníkov z doteraz nevídanej nádhery nám rozpráva i evanjelium Druhej pôstnej nedele. Stalo sa to potom, čo Peter vyznal, že Ježiš je Mesiáš a Boží Syn. Vzápätí boli učeníci informovaní, čo čaká ich Majstra: cesta do Jeruzalema, násilná smrť a zmŕtvychvstanie. 

Po šiestich dňoch sa traja z nich nachádzajú na vysokom vrchu a sú svedkami mimoriadne silného zážitku modlitby, ktorý sprevádzajú znaky teofánie: žiara, svetlo, oblak, hlas, Mojžiš a Eliáš. Pohľad na krásu Kristovho premenenia ich bude odvtedy ustavične sprevádzať. Stane sa im oporou najmä počas Ježišovho ponižovania a neľudského mučenia, ale aj v období ich neskoršieho prenasledovania. 

Život každého z nás sprevádza utrpenie, v skúškach však nikdy nie sme sami. Ježiš stojí pri nás ako „muž bolestí, ktorý poznal utrpenie“ a ktorý niesol ťarchu kríža prvý. Môžeme sa snažiť hrdinsky rozvíjať kresťanské čnosti a odstraňovať neresti, ale ak sa aspoň raz v živote nestretneme s krásou Boha, bude nám chýbať silná motivácia.

Aby sa tak nestalo, musíme pripraviť čas a miesto. Vyžaduje si to zároveň i vnímavosť, na ktorú nás upozorňuje hlas prichádzajúci z nebeského oblaku: „Počúvajte ho.“ O tom je Pôstne obdobie. A nezabúdajme, že ide o jedinečnú príležitosť byť medzi tromi z Dvanástich.

Ak ju nevyužijeme teraz, nemusí sa viac zopakovať. Skúsme byť preto vnímavejší na krásu a dobro. Pokúsme sa ich vnímať v nás; v ľuďoch, ktorých stretneme; i vo veciach, ktoré nás obklopujú.