To je Pán!

Boli a zostali rybármi. Spolu s Petrom idú na lov. Nič však nechytili. Cudzincovi, ktorý sa objavuje za úsvitu, nemajú čo ponúknuť. Oni, čo rybolovom živili seba i druhých. V poslednom čase sa im všetko sťaby rúca, nič sa im nedarí, dokonca ani to, čo vedeli robiť najlepšie.

Zrazu je však pri nich ktosi, kto im, skúseným rybárom, proti všetkým pravidlám rybárskeho umenia radí, ako a kde spustiť siete. Poslúchnu ho a zažijú zázrak. Sieť je preplnená ako kedysi koše s odrobinami pri rozmnožení chleba alebo ako nádoby na svadbe v Káne. Vtedy sa im otvoria oči. Ako prvý ho rozpozná učeník, ktorého Ježiš miloval, a uisťuje Petra: To je Pán!

Ježiš sa zjavuje po tretíkrát od svojho zmŕtvychvstania. No nie je to zjavenie, ktoré sa objaví len na chvíľu ako nejaký prízrak. Ježiš je skutočne živý a prítomný. Učeníci aj teraz zažívajú, že Ježiš je všade tam, kde ľudia nevedia, ako ďalej.

Je pri nich, keď sú na konci svojich síl, keď už nevidia zmysel. On je ten, ktorý dodáva nádej. Všetci v jeho blízkosti cítia, že tak, ako koná on, môže konať len ten, kto koná z lásky. Láska umožňuje dúfať.

A práve láska sa stáva skúškou pre Petra a všetkých, ktorí chcú kráčať v Ježišových šľapajach. Petra zabolí Ježišova otázka viac ako kohokoľvek iného. Ešte večer pred umučením sebavedome vyhlasuje, že za ním pôjde až na smrť. Krátko nato ho však trikrát zaprie.

Peter začína chápať, aké ťažké je kráčať cestou lásky až do konca. Pozná svoju slabosť, ale vyznanie lásky Ježišovi uzdraví jeho srdce. On mu aj teraz verí a zveruje mu svoje stádo.

Práve na človeku, ktorý zlyhal, sa ukazuje, čo je s Božou milosťou možné. Aj apoštol Pavol o sebe pochybuje. Ale Ježiš mu odpovie: „Stačí ti moja milosť; lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12).

 Na jedno sa môžeme aj dnes – rovnako ako učeníci vtedy – spoľahnúť: v každej situácii nášho života je nám Pán blízko so silou svojej lásky. Bol pri svojich učeníkoch, bude aj pri nás. Zostáva s nami naveky.