Veľa šťastia, zdravia

Keby sme sa však zastavili a spýtali ľudí, čo je šťastie, nedočkali by sme sa jasných odpovedí. O šťastí sa toho už veľa popísalo a povedalo. Od hlbokých myšlienok až po tie povrchnejšie.

V podstate nevieme ani veľmi povedať, čo znamená byť šťastný. Každý si to zadefinuje nejako inak. Aj preto Arthur Brooks poznamenáva, že najväčší dôvod, prečo ľudia nie sú šťastnejší, je to, že vlastne ani nevedia, čo sa snažia dosiahnuť.

Do toho zaznieva hlas o šťastí z vrchu, na ktorý vystúpil Kristus a povedal tam svoju slávnu reč. Tiež riešil otázku šťastia. Kto je šťastný alebo – ak chceme – blahoslavený? Ako nám vysvetľujú odborníci, Ježiš používa slovo, ktoré vyjadruje nadpozemské šťastie. Mohli by sme povedať, že až božské. Hovorí nám, ako byť božsky šťastný.

Podstatné je, že nehovorí o šťastí, ktoré sa na teba usmeje, ktoré na teba sadne. Nepovažuje za šťastie to, keď vyhráme v lotérii alebo rulete. Tu nejde o nejakú náhodu.

Za šťastím, o ktorom hovorí Kristus, treba vykročiť, pretože ono sa k nám priblížilo. Nečakať naň v čakárni svojho života. Nepríde samo. Mnoho ľudí preplače svoj život v čakárni, hoci by stačilo tak málo: vykročiť na cesty a zabojovať o svoje šťastie.

Kristova cesta ku šťastiu je podľa blahoslavenstiev dvojaká. Jedna je tá o vykročení, hľadaní, namáhaní sa. To sú blahoslavenstvá napríklad o čistom srdci, o chudobe ducha.

Tu sa máme s Božou pomocou namáhať, aby sme mali čisté srdce a vedeli žiť ako spravodliví. Druhá cesta je cesta prijatia – blahoslavení plačúci, prenasledovaní. To človek nevyhľadáva, to prinesie život: bolesť, prenasledovanie.

Treba vedieť o niečo zabojovať a vedieť i niečo prijať, ak to neviem hneď zmeniť. A do toho potrebujeme Svätého Ducha, aby sme všetko dokázali správne rozlíšiť a uchopiť. Zásada je však jasná: Ak chceš byť šťastný, tak buď!