Dobrý vietor do plachiet

Zakladateľom prvej slovenskej kresťanskej regaty s oficiálnym názvom First cross regatta je Juraj Klepáč.

Myšlienka vznikla zhruba pred desiatimi rokmi.

„Kamarát Jaro, ktorý je jachtár par excellence a reprezentoval Slovensko na olympiáde v Atlante, ma presvedčil, že stojí za to vyskúšať jachting a preteky: ,Príď na more a pochopíš.‘ Prišiel som a pochopil som,“ spomína Juraj Klepáč.

V rámci zamestnania sa potom zúčastňoval na regatách pre biznis klientov.

No nezostalo len pri obchodných účeloch.

„S Jarom sme si kládli otázku, prečo nespojiť princíp regaty, teda možnosť súťažiť na mori, s duchovným podtextom.“

Vlani sa im podarilo uskutočniť už tretiu regatu.

Prvá sa konala v roku 2019, počas korony bola pauza, druhý ročník bol v roku 2021 a tretí začiatkom októbra 2022.

 

Každá posádka je farebne ihneď rozpoznateľná. Snímka: osobný archív Vladimíra Krištína

 

Otvorení pre všetkých

Pokiaľ si myslíte, že plaviť sa na plachetnici po Jadranskom mori je luxus a môžu si to dovoliť iba boháči, Juraj vás vyvedie z omylu.

„Naším zámerom nikdy nebolo, aby sa kresťanská regata stala exkluzívnym podujatím. Cenovo je porovnateľná s letnou dovolenkou.“

Čo sa týka slova kresťanská v názve podujatia, viera nie je podmienkou.

„Sme otvorení všetkým – veriacim i ateistom.

Dokonca sa tešíme, keď k nám prídu neveriaci ľudia alebo bratia z iných denominácií.

Ako organizátor to vnímam tak, že sme vyhrali, keď budú ľudia spokojní.

A keď odídu z regaty s pocitom, že to bol pre nich požehnaný čas.“

Vladimír dodáva: „Ľudia na regatu prichádzajú, lebo chcú zažiť preteky, no súčasne je to pre nich duchovné pookriatie.

Spoločne vytvárame duchovné spoločenstvo a priestor na evanjelizáciu.

Jedinou podmienkou je, aby bol človek zdravý.“

Sú preteky plachetníc vyhradené len pre mužov, alebo sa na regate môže zúčastniť aj žena?

„Doteraz sme tu nemali ženu.

Záujem je však taký veľký, že už asi dôjde k zmene.

No každý účastník regaty musí mať fyzickú silu, aby pri práci na plachetnici zvládol aj silný vietor.

Nováčikom treba dať robiť ľahšie veci, a keď sa ich naučia, majú z regaty väčšiu zábavu.

Počas pretekov panuje na lodi presná hierarchia, všetci sa podriaďujú skipperovi, teda kapitánovi.“

 

Môžeš, no nemusíš

Juraj hovorí, že prostredie kresťanskej regaty má niekoľko rozmerov. „

Môžu sa tu stretnúť ľudia, ktorí sa poznajú i nepoznajú, a dohodnúť sa na spolupráci či biznise.

A zároveň v tomto našom netradičnom spoločenstve môžu zažiť niečo pekné, duchovné.“

Slovenský kňaz, ktorý je zároveň členom jednej z posádok, slávi každý deň svätú omšu.

Večer po pretekoch je možnosť svätej spovede či duchovného rozhovoru.

„Ide o ponuku, nikoho do ničoho netlačíme, čiže môžeš, no nemusíš.“

Posledné dva ročníky sa účastníkom regaty online prihováral biskup Jozef Haľko, predseda Rady KBS pre Slovákov v zahraničí.

„Adresoval nám duchovné povzbudenie a zároveň si pripravil zaujímavosti o miestach, kam regata smerovala.“

No a napokon sa dostávame k adrenalínovému rozmeru regaty, ktorým je súťaženie.

„Odohráva sa v zaujímavom športe v krásnom prostredí na mori.

Toto je špeciálna čerešnička na torte, lebo pri pretekoch plachetníc môžu jednotlivé posádky pod vedením kapitánov dokázať, ako vedia ovládať morské i vzdušné prúdy.“

 

Počas regaty sa vytvorí športové i duchovné spoločenstvo. Účastníci regaty sa každý deň môžu zúčastniť na slávení svätej omše – v kostole alebo na móle v prístave. Snímka: osobný archív Vladimíra Krištína

 

Nejde o ceny

Jedným zo skipperov je Vladimír Krištín.

S plachetnicami sa zoznámil približne pred desiatimi rokmi.

„Som skôr rekreačný jachtár ako športový.

S priateľmi si vždy na leto v Chorvátsku zarezervujeme loď a v júni-júli sa plavíme dovolenkovým štýlom.

Každý deň sme na inom mieste, obdivujeme pamiatky, užívame si more.

Ale to sa dá aj počas regaty.

Napríklad kým sa dostaneme z prístavu na štart, posádka sa rozpráva, užíva si výhľad na krajinu, more, vietor, slnko.

Nie je to tak, že od rána do včera ťaháme laná.“

Ako podotýka, nehrajú sa ani na pirátov, ale reálne súťažia.

„Pri pretekoch záleží aj na technickej kvalite posádky.

Lode si prenajímame v Chorvátsku, no posádky sú slovenské.

Pravdaže, keby si posádka pozvala niektorého člena zo zahraničia, nie je to problém.

Fungujeme podľa oficiálnych pravidiel: máme rozplavby, rozhodcov, bodovanie aj výhru.

Víťaza čaká sklenená plaketa.

Prvé tri posádky dostanú medaily, ale nejaké veľké, hodnotné ceny nedávame.

O ceny tu vôbec nejde.“

V roku 2022 sa na pretekoch prvej slovenskej kresťanskej regaty zúčastnilo sedem posádok, ôsma loď bola rozhodcovská.

 

Víťaza čaká sklenená plaketa. Prvé tri posádky dostanú medaily. Snímka: osobný archív Vladimíra Krištína

 

Duchovné ovocie

Juraj a Vladimír sa rovnako tešia z duchovného ovocia, ktoré regata prináša:

„Máme veľmi pekné skúsenosti.

Stačí spomenúť ľudí, ktorí počas plavby pristúpili k svätej spovedi po niekoľkých desaťročiach.

Alebo ľudí, ktorí sú prvý raz na svätej omši.“

Za tieto zážitky sú Bohu najvďačnejší.

„Viacerí tu hľadajú duchovnú cestu a býva pre nich šok, že veriaci sú vlastne normálni ľudia.

Ešte väčší šok je, že na regate sú aj kňazi.

A tí nemajú problém diskutovať s kýmkoľvek o čomkoľvek,“ konštatuje Juraj.

Eucharistia sa slávi vždy na inom mieste.

Niekedy v kostole, inokedy na móle.

„Keď sme poprosili hlavného rozhodcu z agentúry, ktorá regatu spoluorganizuje, či by sme mohli mať svätú omšu v kostole v Milne, hneď to zariadili.

Miestny farár bol tiež v šoku, lebo asi ešte nikdy nevidel tridsať mužov na svätej omši.“

 

Tri dni na mori

Keď sa Vladimíra pýtame, ako vyzerajú samotné preteky, približuje:

„Súťaž trvá tri dni.

Máme skrátený systém, lebo normálne regaty trvajú týždeň: od soboty do soboty.

My sa všetci v utorok stretneme na svätej omši na móle a spoločnej večeri.

Každá posádka, ktorú tvorí zväčša sedem ľudí, sa predstaví.

Všetci dostanú základné informácie.

Na začiatku prvého dňa pretekov sa stretneme, aby sme sa dohodli, kedy sa odpláva.“

Zároveň sa určí miesto štartu, cieľa a spôsob rozplavby – teda spôsob súťaženia.

„Rozplavby môžu byť dvoma spôsobmi.

Jeden je up and down: ide sa od štartu k bójke a naspäť do štartu, teda do cieľa, potom znovu k bójke a naspäť do cieľa.

Časovo trvá tri-štyri hodiny.

Druhá možnosť je navigačná rozplavba – vtedy sa plavíme okolo ostrovov, od štartu do cieľa.

Pretekáme celý deň – asi od desiatej doobeda do tretej-štvrtej popoludní.“

Po každom dni čaká všetkých večera, zhodnotenie výsledkov jednotlivých posádok a pridelenie bodov - urobí sa rebríček.

Potom je voľný program.

Rozhovory trvajú dlho do noci v reštaurácii, na lodiach či na móle.

 

Taktika je dôležitá

„Štvrtok ráno sa opäť začína svätou omšou na móle. Po individuálnych raňajkách máme poradu skipperov, rozhodca povie, ako a kde sa bude v ten deň pretekať, stanoví sa čas, kedy odplávame, aj štartová línia, ktorá je určená loďou a bójkou,“ približuje Vladimír a dodáva, že „každý skipper musí pri štarte taktizovať. Na štartovej línii musíme byť presne v čase, keď sa preteky začínajú.“

Nesmú tam byť skôr, lebo by museli robiť otočku – vrátiť sa na štart zozadu.

„Keď sa, naopak, na štart doplavíme neskoro, iné lode sú už pred nami a ťažko ich dobiehame.

Zároveň je dôležitá pozícia pri štarte - posádka, ktorá je sprava, má prednosť pred loďami, ktoré sú naľavo.“

Plachetnicu poháňa vietor, nie motor.

„Preto keď rozhodca zahlási, že sú štyri minúty do štartu, musíme vypnúť motor a ísť už len na plachty.

Takže už nemôžeme len tak zastať, pridať či ubrať výkon.

Dá sa to korigovať plachtami, ale musíme to mať premyslené.“

Plachetnica dokáže ísť 40 stupňov vpravo alebo vľavo od vetra.

Keď sa odštartuje, je už všetko na taktizovaní skipperov.

Musia sledovať mapu - plytčiny, hĺbky, navigačné nástrahy - brať ich do úvahy a nastaviť taktiku a smer plavby tak, aby mala loď čo najkratšiu trasu.

Preto musí mať každý skipper licenciu, ale najmä skúsenosti.

„Počas pretekov manažuje celú posádku a dáva aktuálne pokyny.

Nie je podmienka, aby aj členovia posádky boli skúsení, ale keď je posádka zohratá, je to veľký benefit, ktorý skipperovi uľahčuje celú organizáciu práce na lodi.“

 

Spoločenstvo pretrváva

Ideálny počet lodí na regatu je desať, strop pätnásť.

„Z praktického dôvodu, lebo každá posádka má rovnaký druh lode a nájsť pätnásť rovnakých lodí je dosť náročné.

My sme v kategórii 45 stôp, teda 13,6 metra.

Uvažujeme však o štyridsaťšestkách, kde by sa zmestila väčšia posádka.“

Počas regaty sa na lodiach v kajutách aj spí.

„Ale keď niekto chce, môže si dať na palubu spacák a karimatku.

Lode majú tri kajuty a stredný salón, kde je gauč a kuchyňa,“ vysvetľuje Vladimír.

Spoločenstvo ľudí, ktorých spojila regata, pretrváva aj po pretekoch.

„Nedávno sme zorganizovali stretnutie dvoch posádok z klubu otcov. Rozmýšľame však aj o pravidelnej ,after party‘ po regate,“ prezrádza Juraj.  

 

Celú fotogalériu si môžete pozrieť TU.