Hrad s tajomnou vôňou konvaliniek

Aby ste nemuseli začať surfovať po internete, kde sa táto pevnosť vlastne nachádza, prezradíme vám to. Týči sa nad mestom Zvolen. Pripúšťame, že patrí k tým menej známym, hoci sa radí k národným kultúrnym pamiatkam.

Práve preto by stálo za to navštíviť ho a presvedčiť sa, že Pustý hrad až taký pustý nie je. Je plný turistov, milovníkov histórie či tých, ktorí si prišli užiť krásne výhľady a pokochať sa okolitou prírodou. Ukrýva v sebe bohatú históriu a je opradený mnohými tajomstvami.

AJ PRE ZAČIATOČNÍKOV

Ak sa na Pustý hrad vyberiete z Banskej Bystrice, budete ho mať pred sebou ako na dlani. Samozrejme, pri dobrej viditeľnosti, preto je najlepšie zvoliť si na návštevu slnečný deň. GPS vás privedie na okraj mesta, kde bez problémov zaparkujete na priestrannom parkovisku.

A práve tu sa začína približne trojkilometrová túra za poznávaním dávnej, možno nie až takej známej histórie. Nebojte sa, trasa nie je náročná, určite ju zvládnete aj s deťmi. Pri priemernej chôdzi by vám to nemalo trvať dlhšie ako hodinu, s malými prestávkami na občerstvenie o niečo dlhšie.

Náučný chodník, ktorý vedie až na vrchol, obsahuje 20 informačných tabúľ, a tak máte možnosť obohatiť si svoje poznanie o mnohé zaujímavosti. Keď sa dostanete k prvej vyhliadke zabezpečenej zábradlím, môžete si užiť výhľad na mesto. Zvolen sa vám ukáže v celej kráse.

Pri troche šťastia môžete na rieke Hron vidieť aj bociany či volavky. Toto miesto je obľúbené na robenie selfie, tak sa s výhľadom na mesto zvečnite aj vy. A nezabudlo sa ani na milovníkov geocachingu. Kým sa dostanete nahor, máte príležitosť nájsť niekoľko kešiek, ktoré vám celú túru spríjemnia.

Veža na dolnom hrade. Snímka: Lenka Piatrov Horáková

DOLNÝ HRAD

Keď sa dostanete na dolný hrad, môžete si blahoželať. Polovicu cesty, tú jednoduchšiu, máte za sebou. Archeologický výskum preukázal, že v stredoveku tu bola vybudovaná kráľovská obytná veža a opevnenie. V súčasnosti však uvidíte iba hradné ruiny: pozostatky veže a vstupnej brány.

Areál je však krásne zrekonštruovaný. Pôvodné múry boli spevnené a pribudli lavičky, altánky či stoličky z kmeňov stromov. Dokonca sochy panovníkov, ktorí tu kedysi vládli, vytesané z dreva. Naozaj stoja za obdiv.

Na chvíľu máte pocit, že ste sa posunuli v čase o niekoľko storočí dozadu. Pri troche fantázie si počas prechádzky po hradných múroch môžete predstavovať, že ste hradná dáma či stredoveký rytier. Ak ste si dobre oddýchli, pred vami je druhá polovica túry – cesta na horný hrad.

HORNÝ HRAD

Stúpanie je už náročnejšie, ale nič, čo by ste nezvládli. Hore na vás totiž čakajú historické či prírodné krásy, kvôli ktorým sa oplatí dôjsť až na vrchol. Keď sa ocitnete na obrovskom hradnom nádvorí, môžete si zatlieskať. Ste v cieli.

Určite vám neujde prítomnosť zanietených archeológov, bez ktorých by sme o Pustom hrade zďaleka nepoznali toľko zaujímavých informácií. Čo všetko sa dá hore obdivovať?

Predovšetkým základy stredovekého paláca či obrovská, desať metrov hlboká zberná cisterna, do ktorej stekala dažďová voda. Na jej dne sa našli drevené a kožené predmety, padnuté krčahy, vedrá aj mince.

Tiež sa tu kedysi nachádzali hospodárske budovy, kde sa spracovávali kovy a koža. Za zmienku stoja aj vystavené modely historických zbraní, najmä delo s hlavňou vyzdobenou ornamentmi a nápismi.

Cestou do cieľa sa nachádza 20 informačných tabúľ. Snímka: Lenka Piatrov Horáková

VÝHĽAD A MOTÝLE

A ako bonus dostanete výhľad na okolie. Pustý hrad totiž ponúka výhľady až do vzdialenosti 50 kilometrov. Ak vystihnete naozaj jasný deň, z vrcholu uvidíte Zvolenskú kotlinu, Štiavnické aj Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Javorie či Poľanu.

A máme pre vás ešte jedno originálne prekvapenie. Celý čas budú okolo vás poletovať nádherné motýle – vidlochvosty feniklové, ktoré sú pre túto oblasť typické. Je ich tu naozaj neúrekom.

TROŠKU HISTÓRIE

Hoci sa teplota vzduchu dnes vyšplhá aj na 30 stupňov, archeológovia nezaháľajú. Pracujú na výskume, vďaka ktorému budú o Pustom hrade odhalené ďalšie tajomstvá. Na otázku, či im nie je horúco, odpovedali, že si už zvykli. Práca ich baví a nevymenili by ju za žiadnu inú.

Deň na čerstvom vzduchu je pre nich na nezaplatenie. Na chvíľu máme možnosť stať sa jedným z nich a vyskúšať si, aké to je. Veru, pracovať s krompáčom nie je jednoduché. A už vôbec nie v takej horúčave. Archeológovia sú veľmi milí a zvyknutí na to, že im ľudia kladú rôzne otázky.

A tak túto možnosť využijeme aj my a opýtame sa, ako vlastne Pustý hrad prišiel k svojmu menu. „Súvisí to s požiarom, ktorý na ňom vypukol v 15. storočí,“ hovorí sympatický Juraj.

„Keď zhorel, ostalo tam pusto. A tak ľudia začali toto miesto volať pustava. Z toho vznikol názov, pod ktorým ho dnes poznáme.“ Ale poďme pekne poporiadku. Čo všetko sa udialo, kým hrad postihol taký krutý osud?

Od polovice 12. storočia patril k najdôležitejším sídlam uhorských kráľov, dokonca bol sídlom Zvolenskej župy. Sídlil tu teda nejeden župan a hovorí sa, že Demeter a jeho synovec Donč razili priamo v komnatách hradu falošné mince.

V 13. storočí sa spojili areály horného a dolného hradu, takže dosiahol rozlohu 4,7 hektára, čím sa zaradil medzi najväčšie hrady na Slovensku. Tromfol dokonca Spišský hrad!

A že Pustý hrad v tom čase vôbec pustý nebol? Veď v 13. storočí to bol najnavštevovanejší hrad kráľmi Uhorska a údajne sa tam aj svadbovalo od večera do rána. Ba aj niekoľko dní, keď dcéra kráľa Belu IV. Konštancia povedala svoje áno Levovi, synovi haličského kniežaťa Danila.

Na dolnom hrade môžete obdivovať sochy panovníkov. Snímka: Lenka Piatrov Horáková

BOHDANKIN PRÍBEH

Takmer s každým hradom sa spájajú mnohé legendy či povesti. Ani Pustý hrad nie je výnimka. V obrovskej kráľovskej veži na dolnom hrade sa údajne diali tajomné veci, ktoré dnes už asi nikto nepotvrdí. Zato je známy príbeh o smutnom osude krásnej Bohdanky.

A tak, keď počas túry zacítite vôňu konvaliniek, nečudujte sa! Čo sa s Bohdankou vlastne stalo a ako s ňou súvisia konvalinky? Povesť hovorí, že podlý a nenásytný kastelán Zúzor z Pustého hradu si chcel Bohdanku, dcéru slepého rybára, zobrať za manželku. Tá ho však nechcela a svadbu stále odkladala.

Keď už mal Zúzor jej výhovoriek dosť, vydal sa za ňou a zistil, že jej otec sa od žiaľu reťazami prikoval ku skale. Chcel ho usmrtiť šípom, no namiesto neho trafil nešťastnú Bohdanku priamo do srdca.

Smrti však neunikol ani Zúzor a pomätený kastelán údajne dodnes blúdi po hrade ako prízrak a stráži svoje poklady prepadnuté pod zem. Preto ak patríte k hľadačom tajomných pokladov, šťastie asi mať nebudete.

Ale Bohdanku stretnúť môžete. Vraj sa prechádza po nádvorí a všade, kade prejde, rozkvitajú konvalinky. Preto to v okolí hradu tak rozvoniava. Či veríte, či nie, my sme tú vôňu naozaj cítili.

Archeológovia pracujúci na výskume. Snímka: Lenka Piatrov Horáková

OSVIEŽENIE ZA ODMENU

Toto a ešte mnohé ďalšie prekvapenia vás čakajú, ak sa rozhodnete navštíviť zrúcaniny tejto slávnej stredovekej pevnosti. Ak ste sa už pokochali výhľadmi na všetky svetové strany a poobdivovali dávnu históriu, môžete pokračovať náučným chodníkom do sedla Vráta a odtiaľ k Červenému medokýšu.

Je to minerálny prameň s takmer dvestoročnou tradíciou. Ponúka vám zaslúžené osvieženie. A verte, že po namáhavom výstupe si vychutnáte každý jeho dúšok. A prečo má prívlastok červený? Podľa vyzrážaného železa, ktoré vodu farbí mierne do červena.

Zo všetkých okolitých minerálnych prameňov má najvyššie hodnotenie. Obsahuje aktívny sodík, vápnik a horčík a blahodarne pôsobí na organizmus človeka. Preto si sem chodia Zvolenčania čerpať vodu do nádob. Ak ste už svoje zásoby vody vypili a ostali vám prázdne fľaše, tak si z nej určite naberte aj vy.