V Nitre sa na seminaristov z Badína tešia

Katolícke noviny navštívili Kňazský seminár sv. Gorazda a pozreli sa do zákulisia formácie, ktorú tam absolvujú budúci kňazi Nitrianskej a Žilinskej diecézy. V nasledujúcom akademickom roku k nim navyše pribudnú bohoslovci zo seminára v Badíne
Ján Lauko 02.07.2019
V Nitre sa na seminaristov z Badína tešia

Hlavným bodom každého dňa v nitrianskom seminári je ranná svätá omša v seminárnej kaplnke. / Snímka: Marek Mucha

Tento rok si pripomíname 1 150. výročie smrti svätého Cyrila. Spolu so svätým Metodom priniesli našim predkom písmo i kresťanskú vieru. Obaja si uvedomovali, že súčasťou ich misijnej úlohy je i vzdelávať svojich nasledovníkov, ktorí by dielo Kristovej lásky odovzdávali ďalším generáciám. Jedným z ich najznámejších žiakov bol svätý Gorazd. A práve jemu je zasvätený aj kňazský seminár v Nitre, kde sa snažia nadviazať na tradíciu výchovy duchovných pastierov, ktorí budú v našej spoločnosti šíriť kresťanskú vieru.

 

Krátko z histórie

História seminárneho vzdelávania v Nitre siaha do 18. storočia, keď biskup Ladislav Erdődy v roku 1715 zriadil v priestoroch Almássyho domu prvý seminár pre ôsmich bohoslovcov. Neskôr bol na tomto mieste vybudovaný takzvaný veľký seminár, oproti ktorému dal biskup Augustín Roškováni postaviť aj malý seminár. Po nástupe totalitného režimu boli v roku 1950 z rozhodnutia vtedajšej komunistickej vlády zatvorené všetky semináre, zostal iba jeden v Bratislave. Na ďalších 40 rokov bola tak formácia nových povolaní v Nitre prerušená.

Obnovený Kňazský seminár sv. Gorazda otvoril nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec na jeseň v roku 1990, do prvého ročníka vtedy nastúpilo 40 prvákov. V tomto končiacom sa akademickom roku v seminári študuje 18 bohoslovcov za Nitriansku a 23 bohoslovcov za Žilinskú diecézu.

 

Ako prebieha formácia

Výchova seminaristov prebieha podľa platných cirkevných dokumentov, ktoré hovoria o štyroch rozmeroch formácie: ľudskom, duchovnom, intelektuálnom a pastorálnom. „Na začiatku šesťročnej formácie je dôraz kladený na ľudský rozmer. Intelektuálna a duchovná formácia prebieha počas celého štúdia, pričom vovádzanie do duchovného života sa realizuje najmä príhovormi špirituálov, punktami či duchovnými obnovami. Pastorálna formácia v záverečných ročníkoch je akcentovaná aj predmetmi, ktoré sa bohoslovci učia,“ hovorí rektor seminára Marián Dragúň (54) a s úsmevom dodáva, že „ideálom je, aby zo seminára vychádzali svätí, dobrí, múdri, nábožní a šikovní kňazi“.

 

Kontakt s veriacimi

K ideálu dobrého kňaza patrí dozaista i schopnosť budovať vzťahy s veriacimi. Ako v nitrianskom seminári pripravujú bohoslovcov na túto dôležitú súčasť pastorácie? „Seminaristi k nám prichádzajú zo svojich rodín a z farností. Myslím si, že z tohto prostredia majú pri budovaní vzťahov určité základy. V prvom seminárnom ročníku je akcent na ľudskú formáciu, ktorej súčasťou je i komunikácia. Niektoré programy s týmto zameraním by sme chceli do budúcna vylepšiť. V druhej polovici formácie, keď sa zameriavame na pastoračný rozmer, komunikácia prebieha či už cez deň otvorených dverí, alebo počas množstva podujatí, ktoré seminaristi zabezpečujú,“ vysvetľuje Marián Dragúň.

Dodáva, že pripravujú nový formačný model prázdninového využitia času: „Jeden ročník bude týždeň na manželských rekolekciách. Ďalší bohoslovci budú v domove dôchodcov pre kňazov, iný ročník bude organizovať týždenný pobyt pre miništrantov. Chceme, aby mali príležitosť vnímať realitu rodín a života ľudí, ku ktorým budú poslaní.“

 

Život v seminári

Zaujímalo nás tiež, ako prebieha bežný deň bohoslovca. To nám priblížil študent štvrtého ročníka Lukáš Behan (31) z farnosti Ilava. „Hlavný bod je hneď ráno svätá omša, ktorej predchádza meditácia nad Svätým písmom a modlitba ranných chvál. Nasledujú raňajky a škola. Väčšinou máme vyučovanie doobeda, niekedy i poobede. Pred obedom krátke spytovanie svedomia a následne máme zhruba dve hodiny osobného voľna na vychádzku alebo vybavenie akýchkoľvek vecí. Približne od 15.30 do 18.00 je čas na štúdium. Nasleduje večera a po nej opäť osobné voľno, ktoré možno využiť na šport či kultúru,“ približuje seminarista Lukáš.

Výnimkou z bežného harmonogramu sú štvrtky, ktoré bývajú trocha voľnejšie. Ráno sa dlhšie spí, časť programu je postavená na osobnej zodpovednosti, bohoslovci nemajú všetko nalinkované, ale deň si zorganizujú sami.

V seminári študujú bohoslovci z Nitrianskej i zo Žilinskej diecézy, je medzi nimi cítiť nejakú rivalitu? „O nejakej rivalite nemôže byť reč. Ani by som niekedy nevedel zaradiť, kto je zo Žiliny a kto z Nitry,“ poznamenáva Lukáš Behan. Podľa rektora Mariána Dragúňa je skutočnosť, že bohoslovci medzi sebou nerobia rozdiely, aj zásluha nitrianskeho biskupa Viliama Judáka či vicerektora Miroslava Šidla. „Sme tu naozaj ako jedno srdce a jedna duša. Jediné rozdiely sú, keď sa na Veľkú noc a Vianoce rozídeme do farností,“ dodáva študent druhého ročníka Adam Štefanec (22), ktorý pochádza z farnosti Žilina-Solinky.

 

Návštevy vo farnostiach na Nedeľu Dobrého pastiera

Majú bohoslovci v rámci prípravy na pastoráciu priestor ísť vypomáhať cez týždeň do farnosti? „Skôr nie. Program formácie je nastavený tak, že si vyžaduje, aby sme boli v seminári stále prítomní. Je však možnosť ísť napríklad navštíviť kňazov na odpočinku. Cez víkendy zasa môžeme ísť poslúžiť bezdomovcom pri vydávaní stravy alebo pomôcť pri rozvoze stravy do kňazského domova,“ hovorí seminarista z Ilavy.

Bohoslovci zažívajú skúsenosť farského života na Nedeľu Dobrého pastiera, keď navštevujú veriacich v rôznych farnostiach. Seminaristi za Nitriansku diecézu boli tento rok vo farnosti Močenok, bohoslovci za Žilinskú diecézu zasa vo farnosti Martin-Sever. „Po svätej omši sme sa vybrali do jednotlivých rodín na obed. Každý z bohoslovcov bol prijatý konkrétnou rodinkou. Mali sme tak možnosť komunikovať s veriacimi. Pýtali sa nás viacero vecí, často to boli aj otázky osobného charakteru týkajúce sa povolania a vôbec všetkého, čo súvisí so životom v seminári, prípadne tiež pred ním. Túto skúsenosť hodnotíme ako mimoriadne vzácnu a obohacujúcu. Po obede sme mali spoločnú adoráciu a program – či už sa hral futbal, alebo bol opäť priestor pre farskú komunitu a mohli sme spolu komunikovať,“ približuje Lukáš Behan program v Močenku.

Žilinskí seminaristi mali trocha odlišný program. „Nemali sme obed v rodinách, ale s kňazmi z farnosti. Potom sme veriacim predstavili seminár, zazneli rôzne svedectvá, pomodlili sme sa a na konci sme mali spievané vešpery s otcom biskupom Tomášom Galisom,“ opisuje Adam Štefanec deň v martinskej farnosti. Nemajú bohoslovci obavy, že po príchode do pastorácie na nich doľahne ťažoba okolností spojených s kňazským životom? „Zatiaľ nemám obavy. Nesnažím sa veľmi snívať o budúcnosti, neviem, aká bude. V pastorácii budeme reflektovať aktuálny stav. Môžem však povedať, že do pastorácie sa veľmi teším,“ hovorí Lukáš Behan.

Jeho spolužiak Adam Štefanec pripomína rady starších kolegov: „Aj od bývalých seminaristov, čo už sú kňazmi, počúvame, aby sme sa na službu pripravovali a zároveň tešili.“ Vicerektor Miroslav Šidlo poznamenáva, že je dôležité, aby kňazi odchádzali s takýmto nadšením do pastorácie. Mať správnu motiváciu je podľa neho počiatkom úspechu. „Keď sme pracovali v pastorácii s mladými, pozývali sme ich, aby sa modlili za svojich budúcich manželov či manželky. Bohoslovcov povzbudzujeme k tomu, aby sa ešte počas seminárneho štúdia modlili za ľudí, ku ktorým budú poslaní, nech spoločne vytvárajú Božie dielo.“

 

Budúcnosť seminára

Pre nízky počet bohoslovcov tento rok svoje brány zatvorí seminár v Badíne a bohoslovci z Banskobystrickej diecézy prídu študovať práve do Nitry. Ako v kontexte ubúdajúcich duchovných povolaní predstavení vidia budúcnosť nitrianskeho seminára? „Musíme si to vymodliť. Teraz sa do seminára za Nitriansku diecézu hlási desať chlapcov, za Žilinskú päť a za Banskobystrickú dvaja. Samozrejme, ešte prejdú pohovormi, ale myslím si, že ten počet je nádejný,“ konštatuje rektor Marián Dragúň. Podotýka,že každú nedeľu sa v Katedrále sv. Emeráma modlia za nové kňazské povolania.

V budove malého seminára, kde sú bohoslovci ubytovaní, je 140 lôžok. „Máme tendenciu zaplniť ich, je to náš cieľ a na jeho splnenie sa budeme snažiť urobiť čo najviac,“ hovorí vicerektor Miroslav Šidlo. Ako dodáva, nádej u nich vzbudili aj tohtoročné prijímacie pohovory. „Chlapcov sme sa pýtali, či nie sú nejakým spôsobom demotivovaní, keď sa hovorí o Cirkvi a škandáloch. Vyjadrili sa, že aj Cirkev tvoria len ľudia, ktorí sú hriešni. Správy o škandáloch ich však nejakým spôsobom od rozhodnutia vstúpiť do seminára neodradili,“ poznamenáva vicerektor.

 

Spájanie s Badínom

Od nového akademického roka tak v nitrianskom seminári pribudnú bohoslovci z Banskobystrickej diecézy. Tí si svoje nové pôsobisko boli už viackrát pozrieť. „Pri jednom seminárnom futbalovom zápase v Nitre sme prehodili pár slov. Bolo vidno, že niektorí z nich sa do Nitry tešia a my sa takisto tešíme na nich. V poslednom období azda neprešiel deň a svätá omša, čo sa za nich nemodlíme alebo ich nespomenieme v prosbách,“ hovorí Lukáš Behan.

Miroslav Šidlo pripomína, že v súvislosti so spájaním seminárov nepotrebujú nič upravovať. „Čo sa týka študovní, prednáškových miestností aj ubytovacích kapacít, priestor je dostatočný. Nie je potrebné robiť žiadne úpravy, pri súčasných počtoch sa bez problémov zmestíme, aj keby bolo bohoslovcov ešte viacej.“ Podotýka, že rozhodnutie biskupa Mariána Chovanca zavrieť badínsky seminár nebolo určite jednoduché. „Niektorí kňazi hovoria,že sa to už dávno malo spraviť, iní zasa tento krok prijímajú ťažšie. Z ekonomického pohľadu je to však najmúdrejšie rozhodnutie, aké mohol otec biskup urobiť.“

Spájanie seminárov však má i svetlé stránky. Napríklad v tom, že bohoslovci z rôznych oblastí Slovenska sa budú lepšie poznať. „Počas púte nášho seminára do Vysokej nad Uhom, kde sme boli prevziať relikviu blahoslavenej Anny Kolesárovej, sme nocovali v spišskom seminári. Bolo vidieť, že chalani sú radi, keď sa spolu stretnú, zoznámia, povymieňajú si skúsenosti. Preto si myslím, že spojenie seminárov prinesie vzájomné obohatenie. Aj starší kňazi, ktorí študovali z celého Slovenska v jednom seminári v Bratislave, na to spomínajú v dobrom. Kdekoľvek prišli, mali tam kamarátov, ktorých zažili v seminári,“ dodáva na záver vicerektor seminára v Nitre.


 

Čo ich viedlo k vstupu do seminára

ADAM ŠTEFANEC (22)
Prečo som bol povolaný práve ja, je pre mňa tajomstvom. Každý z nás má však svoju históriu a prostredie, z ktorého pochádza. Som zo športového prostredia, profesionálne som sa venoval futbalu. Keď som postupom času začal rozmýšľať čo ďalej, či chcem ostať pri futbale celý život, prišlo na jednej kázni vnuknutie, že ma Pán volá nasledovať ho. Ešte som nevedel, v akej forme to bude, ale odpovedal som mu ochotou ísť za ním. Postupne som stále jasnejšie rozlišoval, že je to povolanie do seminára a do diecézy.


LUKÁŠ BEHAN (31)
Hľadal som vnútorné šťastie, ktoré som vonku v ničom nenachádzal. Jednoducho nič mi to neponúkalo – ani zdanlivé úspechy, či vzťahy. Dá sa povedať, že otázka kňazského povolania vo mne rezonovala od detstva. S nikým som však o tom nedebatoval. Bolo to pre mňa celé až príliš vznešené. Odpoveď na túto otázku som nechával dozrieť v tichosti a modlitbe. Prišiel ale deň, keď som k celej situácii musel zaujať stanovisko. K rozhodnutiu dopomohol zvláštny moment, keď som raz prechádzal cez kuchyňu a z rádia išla rozhlasová hra o sestre Faustíne. Pri jednom zo zjavení jej Pán Ježiš povedal niečo v tomto zmysle: „Dokedy ešte budem na teba čakať?“ Táto veta mnou otriasla natoľko, že som si ešte v tom roku podal prihlášku do seminára a teraz som tu. Prežívam hlboký vnútorný pokoj, ktorý dáva iba Pán a ktorý zároveň nemôže nikto a nič napodobniť. To je pre mňa potvrdenie toho, že som na správnej adrese.