Vierozvestcov stretnete v Terchovej

Vidieť krásne terchovské prostredie sa oplatí. Dá sa povedať, že Terchová je vstupná brána do Národného parku Malá Fatra. Dôvodom našej návštevy rázovitej slovenskej obce v nádhernom prostredí je však jej dominanta – Kostol svätých Cyrila a Metoda, najväčší Boží stánok zasvätený solúnskym bratom na Slovensku.

Cyrilo-metodská tradícia prekvapivo nie je prvá ani jediná, ktorou obec Terchová žije. „Máme tu staršiu a novšiu náboženskú tradíciu. Staršia je svätomartinská, keďže prvý kostol v Terchovej bol zasvätený svätému Martinovi, a druhá, tá novšia, je cyrilo-metodská. Datujeme ju od roku 1949,“ začína rozprávať Marián Zajac, učiteľ a spoluorganizátor Cyrilo-metodských dní v Terchovej.

VÝSTAVBA NOVÉHO CHRÁMU

Keďže samotná obec je pomerne mladá a vznikala postupne valašskou kolonizáciou, nemala svoj vlastný kostol – bola súčasťou varínskej farnosti. No obec postupne rástla, vznikali osady, a tak začali pociťovať potrebu kostola priamo v obci. K vybudovaniu Kostola sv. Martina prišlo v roku 1731. Vplyvom rozrastania obce neskôr na duchovné účely a liturgické slávnosti kapacitne nestačil.

„V 30. rokoch minulého storočia prišiel do farnosti mladý kňaz Štefan Bitter a predostrel myšlienku postaviť nový chrám, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky doby aj počtu veriacich v Terchovej.“ Celková rozloha Terchovej je 84,54 štvorcových kilometrov.

„Kedysi tu bolo vyše stodvadsať osád, dnes ich je okolo sedemdesiatpäť.“ V obecnom, ale aj farskom výbore sa myšlienka s novým väčším kostolom stretla s pochopením. Nový chrám začali stavať ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Žiaľ, koniec vojny bol pre Terchovú osudný – keď ňou prechádzal front, dedinu vypálili.

„Kostol sa stal útočiskom obyvateľov. Keďže už bol zastrešený, ľudia v ňom doslova našli strechu nad hlavou. Vzali si so sebou aj úrodu, ktorú tu spracovávali, mlátili obilie. Preto bol aj čiastočne poškodený, ale bola to zároveň skúška, aký nápor kostol zvládne.“

Po vojne kostol dostavali a po komunistickom „Víťaznom februári“ sa ho podarilo roku 1949 aj vysvätiť. Tak získala Terchová dva chrámy, aj Kostol sv. Martina im slúžil naďalej.

Terchová sa stala členom Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti. Snímka: Miroslava Gromanová

SMUTNÁ EPIZÓDA DEJÍN

Mať však v obci dva kostoly, to sa za komunizmu nepovoľovalo. „Preto keď sa jeden vysvätil, druhý musel zostať ‚na periférii‘, hoci stál hneď vedľa, oba boli v areáli farskej záhrady. Keďže jeden z nich museli zatvoriť, rozhodli sa pre Kostol sv. Martina,“ vysvetľuje Marián Zajac.

Kostol dostalo do správy jednotné roľnícke družstvo a slúžil ako hospodárska budova. „Tak začal chradnúť, až sa dostal do takého štádia, že sa narušila statika a orgány vtedajšej moci rozhodli, že ho zrovnajú so zemou. Je to smutná epizóda našich dejín.“

Kostol padol deň pred Vianocami, 23. decembra 1980. Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami. Nechceme, aby táto tradícia zanikla.“

PRÍPRAVA PÔDY

Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní. „Existuje však už od obdobia druhej svetovej vojny, keď sa ľudia rozhodli pre cyrilo-metodské patrocínium.“

Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90. rokoch sa patrocínium „dostalo do ulíc“. „Bola to veľká eufória a veľký entuziazmus mladých ľudí. Páter Jozef Šabo, verbista, ktorý bol v Terchovej od roku 1975, sa už vtedy snažil nenápadným štýlom šíriť úctu svätých Cyrila a Metoda na hodinách náboženstva,“ hovorí Marián Zajac.

A nielen v škole, ale aj vo svojich príhovoroch, vždy, keď sa dalo. „Príchod pátra Šaba do Terchovej priniesol nový pohľad. Bol jeden z tých, čo pripravovali pôdu nato, aby sa mohlo posolstvo vierozvestcov šíriť medzi ľudí,“ hovorí Rudolf Patrnčiak, spoluzakladateľ Cyrilo-metodských dní.

Počas návštevy nás Terchovou sprevádzal Marián Zajac, spoluorganizátor Cyrilo-metodských dní. Snímka: Miroslava Gromanová

VYSLANIE POSOLSTVA

Posolstvo vyslal páter Šabo 1. júla 1990 počas slávnostnej svätej omše, na ktorej sa zúčastnil aj vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec – spred kostola požehnal vrch Oravcové, kde sa o rok nato konala slávnostná cyrilo-metodská svätá omša,“ spomína Marián Zajac. Symboliku a prepojenie kanonika Štefana Bittera a verbistu Jozefa Šaba so svätými Cyrilom a Metodom nachádzame v ich pôvode.

„Keď sa na to pozrieme, páter Šabo je rodák z Obýc pri Zlatých Moravciach, blízko Nitry. Z oblasti, ktorá žila cyrilo-metodskou tradíciou. Čerpal z nej a uvádzal ju do života,“ vysvetľuje riaditeľ miestneho kultúrneho strediska Rudolf Patrnčiak. Podobne kanonik Štefan Bitter, rodák z Mojmíroviec pri Nitre. „On prišiel s myšlienkou postaviť kostol a zasvätiť ho solúnskym bratom.“

CYRILO-METODSKÉ DNI

„Keď povieme Cyrilo-metodské dni, v prvom rade mi napadne, že mám veľkú úctu k tým, čo boli na samom začiatku myšlienky patrocínia sv. Cyrila a Metoda. Lebo to bola na tú dobu úžasná vec,“ netají svoj obdiv Rudolf Patrnčiak. Postupnými krokmi sa tradícia začala prejavovať aj v úpravách kostola.

„Či už to boli vitráže okien, sochy svätcov na priečelí a mnohé iné prejavy úcty patrónov kostola. Potom prišla možnosť zorganizovať aj niečo verejné a to už bolo ako škrtnutie zápalky,“ usmieva sa riaditeľ. „A vyšlo to. Rozhodli sme sa, že týchto svätých mužov si uctíme podujatím.“

Okrem pátra Šaba sa s Cyrilo-metodskými dňami spájajú aj mená ako Milan Opálka, akademický maliar, ktorý zanechal umelecké stopy po celej Terchovej. Tiež Peter Cabadaj, literárny historik a šéfdramaturg obľúbeného podujatia, ďalej Viliam Ján Gruska, ktorý dal Cyrilo-metodským dňom prívlastok „podujatie novej generácie“.

„Pretože dramaturgia reflektovala nielen históriu, ale aj nové trendy v cyrilo-metodskej tematike a široké posolstvo nielen na poli viery, ale aj v edukácii,“ vysvetľuje Marián Zajac. „Skĺbilo sa to do pestrého, zaujímavého celku, v ktorom nechýbal ani liturgický, náboženský rozmer, ale ani kultúrny.“

Okrem spomínaných osobností sa na podujatí podieľajú inštitúcie od farského a obecného úradu cez kultúrne stredisko a Nitrianske biskupstvo až po rôzne ďalšie inštitúcie a organizácie.

Dramaturgia je primárne postavená na liturgii, rímskokatolíckych aj gréckokatolíckych svätých omšiach, krížových cestách, audiovizuálnych pásmach, vernisážach, vedeckých sympóziách a seminároch.

„Tradíciou je, že podujatie sa končí veľkým galakoncertom v diecéznej svätyni. Účinkovali v ňom hodnotné telesá, ako Slovenská filharmónia či Štátny komorný orchester Žilina, v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu zaznelo Liverpoolske oratórium Paula McCartneyho a účinkovali tu mnohé kvalitné spevácke zbory,“ vymenúva spoluorganizátor podujatia.

INTERIÉR KOSTOLA

Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. októbra 1949.

Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu. Interiér kostola je priestranný a prispôsobený požiadavkám a potrebám doby, ktorá si vyžadovala priestor zväčšiť.

„Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie,“ konštatuje Marián Zajac. Diecézna svätyňa má mnoho unikátnych prvkov.

„Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť. Pozoruhodné sú aj v interiéri použité materiály, či je to oltár z ónyxu, pieskovcový kameň, ktorý pochádza z Terchovej.“

Betlehem má tri časti: Terchovú so svojimi remeslami, Jeruzalem a výjavy z Písma a Betlehem, rodisko Ježiša. Snímka: Miroslava Gromanová

VZÁCNY BETLEHEM

Lákadlom turistov je jednoznačne terchovský pohyblivý betlehem. „Je to dielo tunajších rezbárov a konštruktérov. S nápadom zrealizovať ho však prišiel rezbár Štefan Hanuliak. Do roku 1995 býval najprv rozložený len počas vianočných sviatkov, potom bol opäť zložený a uložený v terajšej Kaplnke sv. Martina.“

Ale keďže sa ľudia na betlehem pýtali aj počas roka, snažili sa mu Terchovčania nájsť miesto, na ktorom by mohol byť po celý rok. „Od roku 1996 ho preto nájdu v chodbe kostola,“ dodáva na záver Marián Zajac.