Začína sa Otčenášom v hebrejčine

Dvanásť rokov, šesť jazykov a 150 absolventov. Jazykové školy Biblie otvárajú dvere k hlbšiemu poznaniu Svätého písma. Na košickej teologickej fakulte sme vyskúšali kurz biblickej hebrejčiny.
Anna Stankayová 10.04.2023
Začína sa Otčenášom v hebrejčine

Prednášajúci biblista a kňaz Košickej diecézy Róbert Lapko. Snímka: Anna Stankayová/Kn

Krátko pred pol deviatou sa v sobotu pred jednou z učební stretáva hŕstka asi siedmich prevažne mladých mužov. Neskôr sa k nim pridáva aj pani v najlepších rokoch. Ďalší traja účastníci kurzu kvôli pracovným povinnostiam v túto sobotu prísť nemohli.

Tí, čo prišli, smerujú na predposlednú lekciu päťtýždňového kurzu biblickej hebrejčiny pre začiatočníkov. Vedie ho biblista Róbert Lapko.

Každú hodinu začínajú modlitbou Otčenáš v hebrejčine podľa evanjelistu Matúša (porov. Mt 6, 9 – 13). „Mám ho od roku 1992 od môjho profesora, ktorý ma učil,“ vysvetľuje lektor.

Odvtedy ho odovzdáva ďalej. „Je to moderný preklad, no tých moderných hebrejských prekladov je viac, takže ťažko povedať, o ktorý presne ide.“ Prirovnáva to k prekladu novozákonných textov, na ktorých spolu s kolegami biblistami a jazykovedcami aktuálne pracuje. „Najnovšie sme prekladali List Rimanom. No ak by niekto iný ukázal svoj preklad, mohol by vyzerať inak.“

JAZYK HEBREJSKEJ BIBLIE

Zaujíma nás rozdiel medzi biblickou hebrejčinou a tou dnešnou. Róbert Lapko vysvetľuje, že moderná hebrejčina je síce založená na biblickej hebrejčine, no obsahuje aj prvky rabínskych čias.

„Syntax je zjednodušená a slovná zásoba rozšírená o nové tvary a výrazy z iných jazykov, napríklad z arabčiny.“

Hovorí, že biblická hebrejčina je skôr akýsi umelecký jazyk, ktorý existoval popri každodennom jazyku bežnej komunikácie.

„Je známy iba v hebrejskej Biblii, i keď v dejinách boli snahy o nejakú napodobneninu. Podľa tradičných predstáv zodpovedá jazyku, ktorý sa používal v Palestíne v dvanástom až štvrtom storočí pred Kristom.“

Vysvetľuje, že po exile a s nástupom helenizmu bol tento jazyk postupne nahradený hebrejčinou Mišny, tzv. ústnej Tóry. „Niektorí odborníci spájajú biblickú hebrejčinu s regionálnym dialektom, najpravdepodobnejšie jeruzalemským.“

Texty v učebnici od Jacoba Weingreena vychádzajú zo starozákonných textov, no sú zjednodušené. Biblia používa zložitejší jazyk.

SLOVÍČKA A ČAS

Po úvodnom zoznámení s jazykom, výslovnosťou a abecedou sa študenti zameriavajú najmä na slovíčka, výslovnosť a preklad. „Hebrejčina nepíše samohlásky, učia sa ich predovšetkým z počutia,“ upozorňuje biblista.

Priznáva, že keď číta nový neznámy text dnešnej hebrejčiny, nie je si vždy istý jeho správnosťou.

V modernej hebrejčine nie sú samohlásky, no v učebnicových textoch biblickej hebrejčiny sú naznačené bodkami, pomlčkami, zobáčikmi a inými drobnými znakmi. „Samohláskami sa zafixuje zvuk každého slova.“

Ukazuje nám tak napríklad slovíčko midbar, v preklade púšť, pozostávajúce z písmen M, D, B, R (hebrejsky מדבר).

Najťažšie je vraj nájsť si čas a pravidelne sa jazyku venovať aj mimo kurzu. Študovať gramatiku a slovnú zásobu rovnako ako v iných jazykoch.

Potvrdzujú to tiež záujemcovia o kurz. „Pripadá mi to ako veľmi logický jazyk, no najťažšie je venovať tomu čas,“ uvedomuje si účastníčka kurzu Mária.

„Nie je to neprekonateľne ťažké, hoci to tak na začiatku vyzerá, ale keď sa do toho človek dostane a venuje sa tomu, otvárajú sa nové obzory.“

ZJEDNODUŠENÝ STARÝ ZÁKON

Deviatu lekciu začínajú čítaním slovíčok k téme ako Sinaj, miesto, vyslobodenie, bázeň či požehnanie. Prechádzajú k čítaniu a prekladu viet zameraných na precvičovanie zámen.

Niektorí zvolili rozvážnejší spôsob a slovíčka opatrne vyslovovali aj prekladali, iní na prednášajúceho biblistu Lapka vychrlili rýchlosť ako rodení Hebreji. „Som prekvapený, ako im to dobre ide, sme na štvrtom stretnutí a sú ozaj šikovní,“ neskrýva nadšenie lektor.

Texty v učebnici od Jacoba Weingreena vychádzajú zo starozákonných textov, no sú zjednodušené. Biblia vraj používa zložitejší jazyk. „Sú zjednodušené až tak, že niekedy je veľmi ťažké pochopiť text.“

Biblista a lektor Róbert Lapko vysvetľuje, že „Ježiš, keď učil modlitbu Otčenáš, modlil sa ho po aramejsky. Aramejčina je podobná s hebrejčinou“.

Pridáva zaujímavosť, že originálna verzia filmu Umučenie Krista od Mela Gibsona je práve v aramejčine. „Len otázka je, v akej aramejčine. Aramejsky totiž rozprávajú aj irackí kresťania, ktorí prišli na Slovensko, no je to len jeden z dialektov jazyka. Ale či týmto dialektom hovoril aj Ježiš, je otázne.

Mel Gibson si dal pri výrobe filmu odborníkmi akoby zrekonštruovať tú aramejčinu, ktorou pravdepodobne hovoril aj Ježiš. Dnes ňou už nikto nehovorí.“

NOVÉ OBZORY

Na kurze čítali napríklad o tom, ako v Abrahámovom sne zaznelo Pánovo slovo. „Tak povedal Pán k tamtomu zlému mestu: Povedal som, že v tomto meste nie je bázeň pred Bohom. Kráčali synovia Izraela za cudzími bohmi a nezachovávali Mojžišov zákon a zmluvu, ktorú s nimi uzavrel Pán na vrchu Sinaj.“

V ďalšej kapitole zaznie dvojité zvolanie: Samuel, Samuel! Lektor vysvetľuje, že keď v Biblii dvakrát po sebe zaznie rovnaké meno, znamená to zdôraznenie, akoby až zakričanie, zvolanie.

Jedenásta lekcia prináša ďalšiu zaujímavosť. „V  hebrejčine neexistuje slovo, ktoré by zodpovedalo nášmu slovíčku mám. Napríklad mám syna vyjadria ješ li ben v preklade je mi syn. V zápore en li ben. Akoby v preklade nie je mi syn.“

Zrazu narazia na prvé slová Knihy Exodus. Od biblistu sa dozvedáme, že Exodus sa povie po hebrejsky Šemot. V preklade Mená podľa prvej vety v knihe: „Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta s Jakubom.“

Prirovnáva to k encyklikám, ktoré sa tiež nazývajú podľa prvých slov textu. Levitikus sa tak napríklad povie Va-jikra, čo znamená Zvolal, Kniha Numeri, hebrejsky Ba-midbar, znamená v preklade Na púšti.

ŠTUDENTI AJ NADŠENCI

Pre niektorých bol kurz dobrovoľným vyplnením voľného času, iní ho mali povinne. Prváci Teologickej fakulty Katolíckej univerzity absolvovali kurz v rámci vyučovania.

„Tento semester máme hebrejčinu ako povinný predmet. Praktickú využiteľnosť v tom veľmi nevidíme, je to najmä o širšom rozhľade.“

V prvom ročníku musia rovnako absolvovať aj latinčinu a gréčtinu. „Základ všetkého je latinčina, tú máme štyri semestre. Aj nás najviac baví, pretože je nám z týchto jazykov najpodobnejšia,“ zhodujú sa svorne chlapci Matej a Peter.

Okrem študentov sa prišli učiť hebrejčinu aj laici a nadšenci jazykov. Ako pani Mária, ktorá každú sobotu dochádza do Košíc až z Oravy.

„Smejem sa, že som taký večný začiatočník. Teraz chodím už tretí ročník, pretože zatiaľ sa mi nepodarilo predošlé roky kurz dokončiť celý. Rada by som sa posunula v chápaní Biblie. Keď má človek záujem, samo si ho to pritiahne.“

K biblickej hebrejčine sa dostala cez svoje deti a ich prípravu na biblickú olympiádu. „Predovšetkým ma k tomu viedol vzťah k Slovu, k  čistému prameňu. Chcela som vedieť viac, ísť do hĺbky,“ hovorí farníčka z Chlebníc.

Zatiaľ sa z biblických jazykov venuje iba hebrejčine, no pokukuje aj po gréčtine, aby viac chápala aj Nový zákon.

„Neviem, koľko mi ešte Pán Boh dá zdravia a síl,“ hovorí o svojich plánoch s úsmevom a pokorou.

Už teraz o pokračovanie aj po skončení kurzu prejavili záujem viacerí.

DVANÁSTY ROČNÍK

Kurzy fungujú od roku 2012. Traja košickí kňazi vtedy pripravili prvú Letnú školu jazykov Biblie na popud nebohého rektora Katolíckej univerzity profesora Tadeusza Zasępu.

Išlo o mesačný kurz biblickej hebrejčiny a gréčtiny pre začiatočníkov. „Znalosť predovšetkým týchto dvoch biblických jazykov otvára dvere pre seriózne štúdium a poznanie Svätého písma, dejín a kultúry Blízkeho východu, napomáha zintenzívneniu dialógu s inými kresťanskými cirkvami a židovskou náboženskou obcou,“ vymenúva Róbert Lapko.

„Slúži aj na prehĺbenie poznania svojho náboženstva v rámci celoživotného vzdelávania a formácie.“

Posledné dva roky organizujú kurzy vzhľadom na dopyt záujemcov počas semestra, nie cez leto.

Cieľom je podľa biblistu zvládnutie práce s naráciami hebrejskej Biblie. Kto má záujem, ukončí kurz skúškou a certifikátom. Rovnako môže pokračovať v ďalšom štúdiu jazykov.

Bežne ponúkajú okrem hebrejčiny aj gréčtinu, latinčinu či aramejčinu, výnimočne aj ďalšie. Vedú ich uznávaní odborníci ako Juraj Feník, Peter Juhás či Anabela Katreničová.

NAPREDUJÚ

Z projektu Letných škôl jazykov Biblie v roku 2016 založili Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Zameriava sa na výskum a vzdelávanie biblických vied, biblický apoštolát a formáciu. Organizujú tiež Letné akadémie pre mladých, biblické duchovné obnovy, ale i konferencie, prednášky a zamyslenia.

V spolupráci so Slavistickým ústavom Jána Stanislava SAV pripravujú nové preklady novozákonných kníh.