Prečo ľudia prišli na pochod

Na treťom národnom pochode za život sa zúčastnilo okolo 50 000 ľudí rôzneho veku a z rôznych kútov Slovenska. O ich motívoch sme sa porozprávali s niektorými z nich. 
Mária Bilá 23.09.2019
Prečo ľudia prišli na pochod

Pochod dýchal dobrou náladou a atmosférou. Snímka: Erika Litváková

Viktória (18) zo Spiša a Šimon (20) z Oravy majú napriek mladému veku v svojich hodnotách jasno. „Deti majú mať nárok na to, aby žili, aj keby sa mal o ne starať niekto iný ako rodičia. Každý z nás si zaslúži žiť. Všetci sme Bohom milovaní, tak prečo nedať tú lásku ďalej,“ uvažuje mladá žena. „Sme Bohu vďační za svoj život. Každé dieťa by malo mať právo žiť život, ktorý mu Boh pripravil,“ doplnil jej priateľ.  

Pochod prišli podporiť aj manželia Jana (26) a Ondrej (30) žijúci v Bratislave, ktorí na to mali špeciálny dôvod. „Nosím teraz pod srdcom život a bolo nádherné vidieť na prvom ultrazvuku, keď bábätko malo ešte len tri milimetre, ako mu bije srdiečko. To ma presvedčilo, že život je od úplného začiatku. Máme krásne životné obdobie, keďže čakáme prvého potomka. Myslím si, že toto je zmysel – čakať rodinu a žiť to naplno,“ teší sa budúca mamička. Súhlasí aj jej manžel: „Deti sú veľký dar, a keď nebudeme mať deti, národ zahynie.“ 

Manželia Andrea (42) a Štefan (43) zo Žiliny boli na pochode už tretíkrát. „Je to dobrá akcia, ktorá má zmysel a podporuje niečo, čo je najdôležitejšie na zemi – život. Chceme zabojovať za detičky, ktoré sú vnútri maminky a nedokážu kričať, ak sú ohrozené. My dospelí sme zodpovední za to, aby sme im dali príležitosť prísť na svet a vedeli sa o ne postarať,“ konštatuje dvojica. 

Sú spolu 40 rokov, vychovali tri dcéry, majú zatiaľ dvoch vnukov, z toho jeden je ťažko postihnutý. Eva (62) a Tibor (64) z Kysuckého Nového Mesta však tvrdia, že aj tak je nádherný a úžasný a že hoci je to ťažké, človek sa pri ňom aspoň zobudí. Manželia si veľmi cenia všetko, čo Všemohúci stvoril. „Prírodu, zvieratá, vodu... A, samozrejme, ľudský život. Chceme, aby deti do tejto spoločnosti prišli ako rovnocenní ľudia a mohli sme im povedať, že je tu krásne. Že treba chrániť život - aby ho aj ony potom chránili, pokračovali v tom. Aby sme boli všetci k sebe dobrí a pomáhali si. Potom to má cenu.“

Rodina Majchrákova z Levíc dorazila na pochod vlakom v zložení rodičia, štyri deti a babka. „Prišli sme ukázať, že sme za život. Každé dieťa je požehnaním a darom. Od počatia sú deti vzácne a treba za ne ďakovať Bohu,“ tvrdia manželia. 

Na pochod prišla aj rodina Janovcová z Ružomberka, konkrétne rodičia a tri deti – staršie dve ostali doma. „Každé dieťa prinieslo do nášho života niečo nové, originálne,“ svedčia manželia. „Chceme vyjadriť svoj postoj k ochrane života, na ktorý má právo každý. Život je veľký dar od Pána Boha - my ho máme prijať a napĺňať, lebo Pán má s nami plán.“

Aj manželia Lenka (43) a Jozef (48) zo Serede prišli v sprievode synov vyjadriť, že život je pre nich dôležitý. „V dnešnej dobe je veľká inflácia života. Spoločnosť trápia aj iné problémy, zatiaľ čo však napríklad pri korupcii sa peniaze ešte dajú premiestniť, život sa vrátiť nedá. Život je tá najvyššia hodnota,“ vyjadrili sa.  

Na pochode sa objavilo aj mnoho detí. Napríklad Eva (11) z Močenka sem prišla podľa vlastných slov preto, lebo chcela podporiť pochod aj si trošku zacestovať. „Prišla som sem s maminou na vlaku. Autobusom sem prišiel aj starý otec - teraz ho hľadáme. Som rada, že žijem, lebo mám rada svoju rodinu a Pána Ježiša.“  

Jednou z akcií, ktoré boli pripravené pre rodiny s deťmi, bolo aj skautské mestečko. Práve v ňom sme našli Mariána (34) z Bratislavy, ktorý mal ako skaut zo zboru Silvestra Krčméryho na starosti registráciu malých účastníkov. „Bol som na všetkých pochodoch; a vždy ako dobrovoľník. Záleží mi na ochrane života – ja sám som tu nemusel byť, lebo som po narodení takmer zomrel. Život je aj preto pre mňa obrovský dar a výzva,“ svedčí Marián, ktorému o to viac záleží na tom, aby sa spoločnosť zastávala tých, ktorí sa sami brániť nemôžu.  

Pochod by nefungoval bez účasti približne 900 dobrovoľníkov. Zaradila sa medzi nich aj Mariana (32) z Bratislavy, ktorá pomáhala riadiť dav. „Myslím si, že pochod pomáha k forme premeny spoločnosti zvnútra. Potrat sa dá ukončiť aj inak ako zákonom; tak, že naň nikto nepôjde, lebo všetci budú vedieť, aký vzácny je človek,“ uvažuje dobrovoľníčka. „Každý má obrovský potenciál vykonať veľa dobra, ak sa tak rozhodne. Každý; aj nenarodené deti. Ktovie, kde by sme boli, ak by tu boli všetcí tí, ktorí tu s nami pre potrat nie sú. Možno by niektoré z nenarodených detí vynašlo raz liek na rakovinu, vymyslelo nový ekonomický model alebo  objavilo niečo významné.“

Sestra Emanuela (49) z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie je za život v každej forme. V rámci rehole sa venuje napríklad práci s deťmi, v súčasnosti pracuje s ťažko chorými a umierajúcimi – a tvrdí, že každý život je dar. „Dvanásť rokov som pracovala v centre so ženami, ktoré mali ťažký údel a rozhodovali sa pre prijatie dieťaťa alebo pre potrat. Viem, aké je to ťažké, ale aj aké je to krásne, ak nájdu pomocnú ruku a človeka, ktorý im ju podá. Niekedy stačí aj malé povzbudenie a iskierka nádeje a radosti; pocit, že v tom nie sú samy – a vtedy sa pre život rozhodnú. Videla som na vlastné oči, že veľa detí sa narodilo vďaka tomu, že našli dobrých ľudí, ktorých zaujímalo to, že dievčinka či žena ostala sama v druhom stave, a podali pomocnú ruku,“ svedčí usmievavá sestra. 

Snímky: Erika Litváková