Bazilikou je už tridsať rokov

Dekrét o vyhlásení starohorského chrámu za baziliku minor bol v Ríme podpísaný 1. augusta 1990 a slávnostne vyhlásený na Starých Horách 15. septembra 1990 za účasti približne 12-tisíc pútnikov. Pri príležitosti 30. výročia tohto aktu slávili na starohorskej Studničke svätú omšu. Za účasti mnohých kňazov a pútnikov z diecézy i mimo nej slávil Eucharistiu banskobystrický biskup Marián Chovanec.

V úvode spomenul, že titul bazilika minor vyjadruje úzke spojenie so samotným Svätým Otcom a Svätou stolicou a každý veriaci je pozvaný vytvárať túto jednotu s pápežom.

V homílii sa pútnikom prihovoril cirkevný historik a farár farnosti Banská Bystrica-mesto Gabriel Brendza. Veriacim priblížil vývoj pútnických miest:

„Od vekov veriacich fascinovala skutočnosť príchodu Božieho Syna na tento svet, a keďže veľmi často nemohli cestovať priamo do Svätej zeme, sprítomňovali si tieto veľké tajomstvá vo svojich regiónoch. V súvislosti s takýmto prežívaním vznikali aj regionálne pútnické mariánske miesta.

I keď v každom kostole bol oltár, socha či obraz Božej Matky, veriaci chceli mať tú, ktorá porodila Spasiteľa, aj na akomsi posvätnom mieste, na ktoré by prichádzali, ako deti prichádzajú do domov a izieb svojich matiek.“ 

Gabriel Brendza dodal, že domovom, kde veriaci cítia blízkosť nebeskej Matky, sú i Staré Hory. Pútnický charakter tohto miesta siaha až do konca 15. storočia, keď bola na hlavný oltár tamojšieho kostola umiestnená milostivá gotická socha Panny Márie, o ktorej sa kunsthistorici domnievajú, že ju priniesli nemeckí osadníci z okolia terajšieho Norimbergu.

Podobne ako biskup Marián Chovanec aj Gabriel Brendza pripomenul, že titul bazilika minor predstavuje úzke spojenie s pápežom a jednotu s biskupmi.

„Nie je dobré, keď sa pápež kritizuje a spochybňuje. Spomeňme si na príklad našich bratov gréckokatolíkov z roku 1950. Stačilo vynechať meno vtedajšieho pápeža Pia XII. z liturgických modlitieb, formálne podpísať pravoslávie a kňazi mohli ostať na tých istých farách a slúžiť v tých istých chrámoch.

Oni si však uvedomovali, že nejde len o meno, ale o pravdu viery a jednotu s pápežom. Preto radšej volili väzenie, vyhnanstvo a pobyt v cudzine, kde trpeli nielen oni, ale aj ich rodiny. Sestry a bratia, nepatrí sa spochybňovať úrad pápeža. Tu tiež nejde o Wojtyłu, Ratzingera či Bergoglia. Ale o pravdu viery,“ pripomenul Gabriel Brendza.

Upriamil pozornosť aj na jednotu s biskupmi, pričom poukázal na postoj niektorých veriacich, ktorí odmietali rozhodnutie o podávaní Eucharistie do rúk z dôvodu prevencie šírenia koronavírusu:

„Keď tak biskupi rozhodli, bolo to preto, že chcú chrániť naše zdravie a životy v zmysle hygienických a medicínskych predpisov. Kde sa potom berie revolta a svojvoľnosť voči týmto usmerneniam, keď si niektorí myslia, že musia Eucharistiu prijímať len do úst? Eucharistia má byť princípom a znakom jednoty. Keď nás rozdeľuje alebo vyčleňuje zo spoločenstva alebo uzatvára do pyšnej exkluzivity, máme Kristovho ducha?“

Na konci svätej omše biskup Marián Chovanec poďakoval svojim predchodcom Jozefovi Ferancovi a Rudolfovi Balážovi, ktorí sa zaslúžili o to, že starohorský chrám dostal titul bazilika minor. Zároveň poďakoval aj karmelitánom, ktorí sa v súčasnosti o toto pútnické miesto starajú.