Boh sám stačí – hovorila svätá Terézia z Avily

Svätá Terézia z Avily nás učí modlitbe – pripomína pápež František.

„Dnes pamätáme na svätú Teréziu od Ježiša, učiteľku modlitby. Ona nás učí, že modlitba je prejavom priateľstva s tým, ktorý nás vždy miluje. S Bohom nás nič nemôže vyrušiť, ani vystrašiť, pretože ,Boh sám stačí´.“

Pri príležitosti 500. výročia narodenia svätice pápež František v liste generálnemu predstavenému Rádu bosých karmelitánov vyzdvihol tri charakteristiky sv. Terézie z Avily.

Zdôraznil, že táto svätica nám zanechala poklad pre obnovu zasväteného života v súčasnosti.

Je nám vzorom práve svojím životom modlitby, misionárskou horlivosťou a zmyslom pre komunitný život s odmietaním akéhokoľvek uzatvárania sa do seba.

Svätý Otec sa pripojil spolu s celou Cirkvou ku vďakyvzdaniu za charizmu tejto výnimočnej ženy.

„Považujem za milosť Prozreteľnosti, že toto výročie pripadá na rok venovaný zasvätenému životu, v ktorom svätica z Avily žiari ako bezpečná vodkyňa a ako atraktívny vzor úplného sebadarovania Bohu,“ píše pápež František a pokračuje tromi črtami svätice:

1. „Svätá Terézia je predovšetkým učiteľkou modlitby.

V jej skúsenosti zohrávalo centrálnu rolu objavenie Kristovej ľudskosti.

Pohnutá túžbou podeliť sa o túto skúsenosť s ďalšími, opisuje ju živým a jednoduchým spôsobom zrozumiteľným pre všetkých, pretože spočíva jednoducho vo ,vzťahu priateľstva s tým, o kom vieme, že nás miluje´ (Život, 8, 5).

Často sa toto jej rozprávanie mení na modlitbu, akoby chcela čitateľa voviesť do svojho vnútorného dialógu s Kristom.

Teréziina modlitba nebola modlitbou vyhradenou len pre určitý priestor a určitý moment dňa. Vznikala spontánne pri najrozličnejších príležitostiach.

Ako sama píše, bolo by obťažné, keby sa mohlo modliť len na osamelých miestach (O zakladaní, 5, 16).

Bola presvedčená o hodnote neustálej modlitby, aj keď nie vždy dokonalej.

Svätica od nás chce, aby sme boli vytrvalí, verní, a to aj uprostred vyprahnutosti, uprostred osobných ťažkostí, či naliehavých potrieb, ktoré nás volajú.“

2. „Od svojho stretnutia s Ježišom už svätá Tereza žila ‚iný život‛: premenila sa na neúnavnú komunikátorku evanjelia (porov. Život, 23, 1).

Túžila slúžiť Cirkvi. Zoči-voči závažným problémom svojej doby sa neobmedzila len na to, aby bola pozorovateľkou skutočnosti, ktorá ju obklopovala.

Takto začala s tereziánskou reformou, v rámci ktorej žiadala od sestier, aby hovoriac s Bohom nestrácali čas pri nedôležitých záležitostiach, zatiaľ čo svet je v plameňoch“ (porov. Život, 1, 5).

Rovnako ako vtedy, aj dnes nám svätica otvára nové horizonty, zvoláva nás k veľkej veci - aby sme hľadeli na svet Kristovými očami, aby sme hľadali to, čo on hľadá a milovali to, čo on miluje.“

3. „Svätá Terézia vedela, že ani modlitba ani misia sa nedajú udržať bez autentického komunitného života.

Preto bolo bratstvo základom, ktorý položila vo svojich kláštoroch: ,Tu sa všetky musia milovať, mať sa rady a vzájomne si pomáhať´ (porov. Život, 4, 7).

Bola veľmi pozorná vo varovaniach svojim rehoľníčkam pred hrozbou autoreferenčnej zahľadenosti do seba v komunitnom živote, ktorý pozostáva ,celý alebo takmer celý v zapieraní seba samých a našej pohodlnosti´ (porov. Život, 12, 2), ako aj v dávaní toho, čím sme, k dispozícii ostatným.

Aby sa predišlo spomínanému riziku, svätica z Avily odporúča svojim sestrám predovšetkým čnosť pokory, ktorá nie je ani vonkajšou nedbalosťou ani vnútornou ostýchavosťou duše, ale skôr poznaním vlastných možností, ako aj toho, čo v nás môže vykonať Boh (porov. Duchovné vzťahy, 28).“
 

Svätá Terézia z Avily

Narodila 28. marca 1515.

„Boh sám stačí“ - je známy výrok sv. Terézie, ktorá na svojej duchovnej ceste spolupracovala so sv. Jánom z Kríža.

Spoločne založili viacero karmelitánskych kláštorov s pôvodnou prísnosťou.

Terézia napísala diela Životopis, Cesta k dokonalosti, Rozjímania o Veľpiesni, Vnútorný hrad, Vzdychy duše k Bohu (básnická zbierka).

Zomrela 4. októbra 1582 po krátkej a ťažkej chorobe v Albe de Tormes, v kláštore, ktorý sama založila.

Už osem rokov pred smrťou vedela, kedy príde hodina jej odchodu zo sveta.

Boh jej to zjavil v mystickom zážitku.

Pochovali ju v Albe.

Pri jej hrobe sa stalo množstvo zázrakov.

Pápež Gregor XV. ju v roku 1622 vyhlásil za svätú.

Pápež Pavol VI. ju v roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.

Keďže v deň jej smrti – 4. októbra – už bola v liturgickom kalendári spomienka sv. Františka Assiského, jej sviatok sa presunul na 15. október.

Zdroj: -TK KBS-