Dostaňme naše ego pod kontrolu

„Ak máš pocit, že ľuďom musíš niečo dokazovať alebo sa na niečo hrať, aby si ťa všimli alebo vážili, s Bohom to tak nie je. Má ťa rád takého, aký si.“ Aj týmito slovami sa na začiatku občianskeho roka prihovoril veriacim bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý v Katedrále sv. Martina v Bratislave slúžil svätú omšu na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
TK KBS 02.01.2019
Dostaňme naše ego pod kontrolu

Svätá omša na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky v bratislavskej katedrále / Snímka: Peter Zimen

 

Arcibiskup Zvolenský pripomenul, že Boh nás pozýva rozmýšľať von z rámca pozemského uvažovania. „Otvára pre teba úplne novú perspektívu, dáva ti lepšiu, vyššiu nádej. Nemusíš niekoho poraziť a už vôbec nie podraziť, aby si to dosiahol. Boh má pre teba miesto priamo vo svojej rodine. Také vysoké, že sa naň nedá ľudsky vypracovať; také mimoriadne, že sa s ničím nedá porovnať. Je to Boží dar. A je to všetko vďaka veľkodušnosti Krista, ktorý sa stal človekom.“

Vyzdvihnutie Boha teda vedie k vyzdvihnutiu človeka, a naopak, popretie Boha zasa k popretiu človeka. Bratislavský arcibiskup upozornil, že ak odmietneme identitu človeka ako Božieho obrazu, z ktorého vyplýva jeho dôstojnosť, má to za následok naše vlastné zosvetštenie. „Kým je nado mnou Boh, ktorého nezmazateľnú pečať v sebe nosím, neslobodno na mňa ako na človeka siahnuť. Ak som však poslednou inštanciou ja sám a vyššej inštancie už niet – ak teda nemám večnú hodnotu a som tu len na obdobie časného života –, prečo by nebolo možné použiť ma na dosiahnutie časného cieľa?

Keď si uzurpujeme miesto Boha, napokon dospejeme k dehumanizácii, teda k zníženiu našej vlastnej hodnoty; k tomu, že s človekom nakladáme tak ako s inými prostriedkami. S tým potom súvisí anestetizovanie svedomia, ktoré tak často spomína pápež František; naučíme sa ospravedlniť si aj také konanie, ktoré je evidentne zlé, a príkro nespravodlivé – napríklad zabíjanie nenarodených detí,“ poznamenal arcibiskup Zvolenský.

Veriacich do nového roka pozval, aby boli opravdivo ľuďmi. „To znamená milovať človeka a používať veci – a nikdy nie naopak: veď veci sú určené na vlastnenie a človek na lásku. Skúsme porozmýšľať nad vlastným egom – a dostať ho viac pod kontrolu. A skúsme sa nerozčuľovať nad vecami, ktoré nie sú životne dôležité.“