Farnostiam chýbajú peniaze na energie

Zvýšené ceny energií sa dotýkajú aj diecéz a farností. Problém a jeho možné riešenia približuje DANIEL DZUROVČIN, delegát pre ekonomiku z Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove.
Zuzana Artimová 21.03.2023
Farnostiam chýbajú peniaze na energie

V chrámoch sa šetrí aj znížením vykurovacej teploty. Ušetriť sa dá napríklad výmenou zastaraného osvetlenia za LED technológiu. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Aký veľký problém predstavujú pre diecézy a farnosti zvýšené náklady na energie?

Zvýšené ceny energií sú problém hlavne pre malé spoločenstvá, keďže energie tvoria väčšinu ich pravidelných nákladov. Nárast cien je výraznejší aj preto, lebo väčšina cirkevných subjektov mala do decembra 2022 veľmi výhodné ceny vďaka spoločnému nákupu cez Cirkevnú servisnú spoločnosť. Na túto situáciu sme však farnosti upozorňovali vopred a mnohé sa na to pripravili.

Do akej miery sú farnosti schopné pokrývať zo svojich zdrojov stanovené ceny za energie?

Väčšina farností bude nútená stopnúť plánované investície a opravy a hradiť len najnutnejšie výdavky. Najmenšie farnosti však už avizujú, že pri takýchto cenách nebudú schopné platiť faktúry za energie celý rok.

Aké majú farnosti finančné zdroje a ako môžu ušetriť?

Príjmy farností sú obmedzené a nedajú sa znásobiť zo dňa na deň. Hlavný príjem pochádza z príspevkov veriacich. Ďalší zdroj môže byť prenájom pôdy – po zdanení je tento výnos použiteľný pre potreby farnosti. Mnohé farnosti si začali vytvárať rezervu alebo pristúpili k rôznym opatreniam.

Väčšina chrámov šetrí aj znížením vykurovacej teploty. Ušetriť sa dá napríklad výmenou zastaraného osvetlenia za LED technológiu. Tiež sa začali viac inštalovať tepelné čerpadlá alebo fotovoltické panely na farských budovách. Ďalším krokom je aj hľadanie zdrojov na vykrytie zvýšených nákladov.

Je možné, aby si farnosti v tejto situácii pomáhali navzájom?

Každé biskupstvo má vytvorený nejaký fond, do ktorého prispievajú farnosti z výnosov z prenájmov alebo predaja majetku. Tento fond potom slúži na pomoc hlavne malým farnostiam.

Prečo zostali niektoré cirkevné subjekty vylúčené z aktuálnych štátnych dotačných schém?

Je potrebné hovoriť o dvoch skupinách subjektov. Prvou sú regulovaní odberatelia, so spotrebou elektriny do 30 MWh a plynu do 100 MWh za minulý rok.

Sem patrí asi 90 percent farností a teraz pre ne platia maximálne ceny energií tak, ako ich stanovila vláda SR 16. januára 2023 – elektrina 199 eur za MWh a plyn 99 eur za MWh. Znamená to, že tieto subjekty majú vo faktúrach už dotovanú cenu energií.

Druhou skupinou sú neregulovaní odberatelia, so spotrebou nad zákonom stanovený limit. Patria sem veľké farnosti, biskupstvá, pastoračné centrá a podobne. Tieto by sa mohli zapojiť do dotačných schém ministerstva hospodárstva.

Problém sú však podmienky výzvy, podľa ktorých je oprávneným žiadateľom iba hospodársky subjekt. Takže veľké cirkevné organizácie, ktoré ním nie sú, sú z aktuálne vyhlásených výziev na čerpanie energodotácií automaticky vylúčené.

Existujú návrhy zo strany Cirkvi na riešenie tohto problému?

Niekoľko mesiacov intenzívne komunikujeme s vládou a ministerstvami. Niečo sa podarilo už tým, že vláda zastropovala ceny pre všetkých cirkevných regulovaných odberateľov, a tiež tým, že neregulovaní odberatelia môžu žiadať o kompenzácie, ak sú hospodársky subjekt.

Tieto kompenzácie sme sa rokovaním s Ministerstvom hospodárstva SR snažili rozšíriť aj na cirkevné organizácie, ktoré nevedia hospodársku činnosť jednoznačne deklarovať, a aktuálne máme prísľub, že v najbližších dňoch bude výzva aktualizovaná aj v ich prospech.