Ide sa rovno do raja, ak sa každý deň pristupuje k Eucharistii

Podľa liturgického kalendára slávime 12. októbra spomienku blahoslaveného Carla Acutisa.
TK KBS 12.10.2023
Ide sa rovno do raja, ak sa každý deň pristupuje k Eucharistii

Blahoslavený Carlo Acutis patrí k svätcom, ktorí sú zobrazení v pexese z vydavateľskej dielne Spolku svätého Vojtecha. Snímka: ssv.sk

Carla Acutisa vyhlásili za blahoslaveného pred tromi rokmi.

Stalo sa tak 10. októbra 2020 v Bazilike sv. Františka v Assisi.

Taliansky mladík zomrel na leukémiu v roku 2006.

Keď sa narodil pre nebo, mal iba pätnásť rokov.

Svoj výnimočný talent v oblasti informatiky využíval na evanjelizáciu.

Osobitnú úctu mal k Eucharistii, nazýval ju svojou „autostrádou do neba“.

Športovo a spoločensky založený chlapec je známy svojím výrokom: „Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.“

Pápež František tieto slová citoval v dokumente Christus vivit, vydanom po synode o mladých, viere a rozlišovaní povolania.

Slávnosti blahorečenia predsedal kardinál Agostino Vallini, pápežský legát pre assiské baziliky sv. Františka a Panny Márie Anjelskej.

V beatifikačnom dekréte Svätý Otec František určil liturgický deň blahoslaveného Carla Acutisa na 12. október, výročný deň jeho smrti.

 

Eucharistia ako najdôležitejší okamih vzťahu s Bohom

V homílii kardinál Agostino Vallini povedal:

„Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).

Týmito slovami, ktoré sme počuli z Evanjelia podľa Jána, sa Ježiš pri Poslednej večeri obracia na svojich učeníkov a napomína ich, aby zostali spojení s ním - ako ratolesti s viničom.

Obraz viniča a ratolestí je veľmi výrečný na vyjadrenie toho, čo je nevyhnutné, aby kresťan žil v spoločenstve s Bohom.

Jeho sila spočíva práve tu: mať s Ježišom osobný, intímny a hlboký vzťah, a vnímať Eucharistiu ako ten najdôležitejší okamih svojho vzťahu s Bohom.

Drahí bratia a sestry, dnes osobitným spôsobom obdivujeme a sme priťahovaní životom a svedectvom Carla Acutisa, ktorého Cirkev vníma ako vzor a príklad kresťanského života, predkladajúc ho predovšetkým mladým.

Spontánne nám prichádza otázka: čo také osobitné mal tento pätnásťročný chlapec?

Keď prechádzame jeho životopis, nachádzame niektoré pevné body, ktoré ho už ľudsky charakterizujú.

Bol to normálny chlapec, jednoduchý, spontánny, sympatický, miloval prírodu a zvieratá, hrával futbal, mal mnoho priateľov medzi svojimi rovesníkmi, priťahovali ho moderné prostriedky komunikácie, bol nadšencom informatiky.

Ako samouk vytváral programy na odovzdávanie evanjelia, na komunikovanie hodnôt a krásy.

Mal dar priťahovať a bol vnímaný ako vzor.

Už od detstva - svedčia nám o tom jeho rodinní príslušníci - pociťoval potrebu viery a mal zrak upriamený na Ježiša.

Láska k Eucharistii zakladala a udržiavala pri živote jeho vzťah s Bohom.

Často hovorieval: „Eucharistia je moja diaľnica do neba“.

Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši a dlho zostával na adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou.

Carlo hovorieval: „Ide sa rovno do raja, ak sa každý deň pristupuje k Eucharistii!“

Ježiš bol preňho Priateľom, Majstrom, Spasiteľom, bol silou jeho života a zmyslom všetkého, čo robil.

Bol presvedčený, že na to, aby človek mohol milovať ľudí a snažiť sa o ich dobro, musí čerpať silu od Pána.

V tomto duchu mal veľkú úctu k Panne Márii.

 

Pritiahnuť čo najviac ľudí k Ježišovi

Okrem toho jeho horlivou túžbou bolo pritiahnuť čo najviac ľudí k Ježišovi, takže sa stával ohlasovateľom evanjelia, predovšetkým prostredníctvom príkladu života.

Bolo to skutočne svedectvo jeho viery, ktorá ho úspešne poháňala púšťať sa do diela vytrvalej evanjelizácie v oblastiach, v ktorých sa pohyboval, pričom sa dotýkal sŕdc ľudí, ktorých stretával, a vyvolával v nich túžbu meniť život a približovať sa k Bohu.

Robil to so spontánnosťou, prejavujúc vlastný spôsob bytia a správania, ktoré ovplyvňoval Božia láska a dobrota.

Nezvyčajná bola jeho schopnosť svedčiť o hodnotách, ktorým veril, aj za cenu vystavenia sa nepochopeniu, prekážkam a občas aj tomu, že ho vysmiali.

Carlo silne pociťoval potrebu pomáhať ľuďom objaviť, že Boh je nám nablízku a že je krásne byť s ním, aby sme sa tešili z jeho priateľstva a z jeho milosti.

Na komunikovanie tejto duchovnej potreby využíval každý prostriedok - aj moderné prostriedky sociálnej komunikácie, ktoré vedel výborne použiť, predovšetkým internet, ktorý pokladal za Boží dar a dôležitý nástroj pre stretávanie ľudí a šírenie kresťanských hodnôt.

Tento jeho spôsob myslenia ho viedol k slovám, že internet nie je len miesto úniku, ale aj priestor na dialóg, spoznávanie, zdieľanie, vzájomný rešpekt, priestor, ktorý treba využívať so zodpovednosťou. Bez toho, aby sa ľudia stali jeho otrokmi.

Tiež treba odmietnuť digitálne šikanovanie; v nesmiernom virtuálnom svete treba vedieť rozlišovať dobro od zla.

V tejto pozitívnej perspektíve povzbudzoval k používaniu médií ako prostriedkov v službe evanjelia, na oslovenie čím viacerých ľudí a preto, aby im povedal o kráse priateľstva s Pánom.

Na tento účel sa usiloval vytvoriť výstavu hlavných eucharistických zázrakov, ktoré sa vo svete stali.

Výstavu používal aj na katechézu pre deti.

 

Pod materinským pohľadom Panny Márie

Mal veľkú úctu k Panne Márii, každý deň sa modlil ruženec, viackrát sa Panne Márii zasvätil, aby jej obnovil svoju lásku a aby si vymodlil jej ochranu.

Modlitba a misia - to boli dve významné črty hrdinskej viery blahoslaveného Carla Acutisa, ktorá ho počas jeho krátkeho života viedla s dôverou sa utiekať k Pánovi v každých okolnostiach, predovšetkým v najťažších okamihoch.

V tomto duchu prežíval aj chorobu, ktorej čelil s pokojom a ktorá viedla až k jeho smrti.

Carlo sa odovzdal do náruče Prozreteľnosti a pod materinským pohľadom Panny Márie opakoval:

„Chcem obetovať všetky moje utrpenia Pánovi za pápeža a za Cirkev. Nechcem ísť do očistca; chcem ísť priamo do raja“ (Positio, Dokumentovaný životopis, 549).

Takto hovoril - pripomeňme si - chlapec, ktorý mal pätnásť rokov, ukazujúc tak prekvapivú kresťanskú zrelosť, ktorá nás povzbudzuje a pobáda brať vážne život viery.

Carlo tiež vyvolával veľký obdiv kvôli zápalu, s ktorým v konverzáciách obhajoval svätosť rodiny a posvätnosť života.

Nový blahoslavený predstavuje vzor pevnosti, ktorej je cudzia akákoľvek forma kompromisu, vedomý si toho, že na zotrvanie v Ježišovej láske je nevyhnutné žiť konkrétnym spôsobom evanjelium (porov. Jn 15, 10), aj za cenu plávania proti prúdu.

Naozaj si osvojil Ježišove slová: „Toto je moje prikázanie: aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“

Táto istota života ho viedla k veľkej láske voči blížnemu, predovšetkým k chudobným, osamelým a opusteným starým ľuďom, bezdomovcom, hendikepovaným a k ľuďom, ktorých spoločnosť vylúčila na svoj okraj a ukrývala.

Carlo bol vždy otvorený na prijatie tých, ktorí boli v núdzi; cestou do školy ich stretával na ulici a zastavoval sa, aby sa s nimi porozprával, načúval ich problémom a v rámci svojich možností im pomáhal.

Nikdy sa neuzavrel do seba, ale bol schopný chápať potreby a požiadavky ľudí, v ktorých videl Kristovu tvár.

V tomto zmysle, napríklad, vždy pomáhal svojim spolužiakom, najmä tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach.

Žil život plný svetla, celkom darovaný druhým, tak ako eucharistický chlieb.

 

Carlo priniesol ovocie svätosti

Drahí bratia a sestry, Cirkev sa raduje, pretože v tomto mladučkom blahoslavenom sa napĺňajú slová Pána: „Ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie.“

A Carlo „išiel“ a priniesol ovocie svätosti.

Ukázal, že to je dosiahnuteľný cieľ pre všetkých, nie čosi abstraktné a rezervované len pre niektorých.

Jeho život je vzorom predovšetkým pre mladých, aby nenachádzali uspokojenie len v prchavých úspechoch, ale vo večných hodnotách, ktoré Ježiš predkladá v evanjeliu.

Konkrétne: klásť Boha na prvé miesto, vo veľkých aj malých okolnostiach života, a slúžiť bratom, predovšetkým tým najposlednejším.

Blahorečenie Carla Acutisa, syna lombardskej zeme, zamilovaného do zeme Františka z Assisi, je dobrou správou, je silným oznámením, že chlapec našich čias, taký ako toľkí iní, bol podmanený Kristom a stal sa majákom svetla pre všetkých, ktorí ho budú chcieť poznať a nasledovať jeho príklad.

Svedčil o tom, že viera nás nevzďaľuje od života, ale nás do neho hlbšie vnára, a tak nám ukazuje konkrétnu cestu, ako žiť radosť evanjelia.

Je na nás, aby sme na ňu vykročili, priťahovaní fascinujúcou skúsenosťou blahoslaveného Carla, aby aj náš život mohol žiariť svetlom a nádejou.

Blahoslavený Carlo Acutis, oroduj za nás!

Zdroj: -TK KBS-

Preložil: Martin Kramara