Levoča posilňuje vo viere

Mariánske svätyne sú kompasom pre tých, čo sa stratili a hľadajú Boha. I tieto slová odzneli na tohtoročnej levočskej púti, kde veriacich prišiel povzbudiť kardinál Stanisław Ryłko.
Jana Víznerová 08.07.2019
Levoča posilňuje vo viere

Na levočskú horu prúdili dňom i nocou zástupy ľudí. / Snímka: Anton Vízner


Aj tento rok prišli v prvý júlový týždeň tisíce pútnikov na Mariánsku horu v Levoči. Tradičná púť vyvrcholila 7. júla, duchovný program trval celý týždeň. Na levočskú horu prúdili dňom i nocou zástupy ľudí. Medzi nimi procesie pútnikov, ktorí prešli pešo i desiatky kilometrov, no nechýbali ani rodiny, počnúc najmladšími, ešte nenarodenými deťmi, mladí až po tých starších, čo ešte zvládli vyjsť po vlastných.

Slávnostnú nedeľnú liturgiu za účasti cirkevných i štátnych predstaviteľov slúžil poľský kardinál Stanisław Ryłko, arcikňaz Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Pri tejto príležitosti sa zároveň vytvorilo duchovné spojenie medzi najstarším mariánskym katolíckym chrámom v Ríme a levočskou bazilikou. „V dnešných časoch mariánske svätyne – a medzi nimi i levočská svätyňa – sú pre nás veľmi dôležité. Naznačujú nám správnu cestu vo svetovom zmätku. Sú akoby kompasom pre tých, čo sa stratili, čo sú unavení, malomyseľní a skľúčení, ktorí hľadajú Boha a jeho Syna Ježiša Krista,“ povedal emeritný predseda Pápežskej rady pre laikov a prítomných vyzval, aby sa z Levoče nevracali sami. „Ako učeník Ján si aj my máme vziať Máriu do svojich príbytkov. Máme jej otvoriť svoje srdcia, zveriť jej svoje starosti, rodiny, život, naše pracoviská, odpočinok, ale aj radosti a plány do budúcnosti.“


Kardinál Ryłko hovoril o levočskej hore ako o mieste bohatom na históriu, kde boli od 13. storočia písané dejiny spásy Božieho ľudu. Ocenil, že púte veriacich neprestávali celé stáročia, a to ani v ťažkých časoch druhej svetovej vojny či komunistickej totality. V 70. a 80. rokoch bolo možné pozorovať obdivuhodný pohyb mladých ľudí, ktorí dokazovali svoju vernosť Bohu a Cirkvi.

Dom nebeskej Matky nazval poľský kardinál útočiskom, kde sa veriaci posilňovali vo viere a dostávali odvahu na jej vyznávanie. „Koľké generácie našli tu v Levoči povzbudenie a posilu. Koľké obrátenia, koľké zmeny v živote. Koľko by mohli povedať spovednice tejto svätyne – nemí svedkovia toľkých duchovných znovuzrodení!“ Zdôraznil poslanie mariánskej svätyne, ako ho definoval pri návšteve Levoče svätý Ján Pavol II.: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach.“


Poslanie levočskej svätyne pokračuje aj dnes, v časoch rastúcej sekularizácie nášho európskeho kontinentu. Časy sa menia, pominuli sa niektoré protináboženské ideológie, ako komunistický ateizmus, ale vznikajú nové, nebezpečnejšie. Mariánska hora i naďalej ostáva pevným miestom evanjelizácie. „Ako veľmi Máriinu pomoc potrebujeme dnes, v našich časoch poznačených hlbokou krízou viery, keď sa toľkí stránia Boha; keď sa naša Európa zrieka svojich kresťanských koreňov, z ktorých sa zrodila a rástla.“

Pri príležitosti tohtoročnej púte zaznievali nielen modlitby, ale aj spomienky. Púť sa niesla v znamení 100. výročia dokončenia stavby v poradí štvrtého kostola na levočskej hore, ktorý je dnes bazilikou; či 70. výročia Levočskej vzbury, keď komunisti, aby zabránili púti, vyvolali vzburu a mnohí veriaci, brániaci svojho kňaza, boli zatknutí.