Ľudia ľuďom s tým najkrajším mejkapom – s úsmevom

Nejeden Slovák by uvítal, keby mal k dispozícii hromozvod. Nehovoríme však o tom, ktorý je súčasťou našich príbytkov, ale o hromozvode živej bytosti. Osobe, ktorá vás podrží, keď sa nad vami rozpúta búrka, a nedovolí zničiť jej vaše základy.   Šťastena v tejto podobe nie je dopriata každému. Trvalou potravinovou zbierkou Podeľ sa a pomôž Lidl podporuje viac ako 90 lokálnych organizácií, ktoré pomáhajú. (PR článok)

Tomáš Bezák 22.11.2022
Ľudia ľuďom s tým najkrajším mejkapom – s úsmevom

Snímka: Lidl Slovenská republika, v.o.s.

Príjmovou chudobou trpí na Slovensku necelých 660-tisíc osôb.  Spoločnosti Lidl záleží na tom, aby sa ľuďom v krajine srdca Európy žilo lepšie. Aj preto sa angažuje vo viacerých témach, ktoré sa jej dotýkajú a hýbu jej spoločnosťou.

Patria sem ekologické aktivity, no aj dlhodobý a najväčší projekt Podeľ sa pomôž, ktorého podstatou je prideľovať potraviny tam, kde ich je nedostatok. Ľuďom v núdzi.

Dbanlivý a nápomocný môže byť každý z nás, a to tak, že niektoré produkty z trvanlivých potravín alebo drogérie zakúpené v Lidli, odovzdáte do špeciálne označeného koša. Nájdete ho v ktorejkoľvek zo 158 predajní Lidl na Slovensku. 

Za pokladničnými pásmi sú otvorené vašej dobrosrdečnosti. V réžii Lidl už je to, aby sa produkty dostali do tých správnych rúk. Neopomeňme fakt, že ľudská pomoc v núdzi neobohacuje len toho, kto ju dostáva, ale aj toho, kto ju poskytuje.

Pomocná ruka pre všetkých

Nákupom a následným odovzdaním vybraných potravín do koša v predajniach Lidl podáte pomocnú ruku predovšetkým organizáciám a združeniam, ktoré uľahčujú dni ťažko chorým a inak znevýhodneným deťom, týraným matkám, ľuďom bez domova, či rôznym centrám sociálnych služieb.

Medzi tieto organizácie patrí aj občianske združenie Usmej sa na mňa v Košiciach. Organizácia pomáha sluchovo, zrakovo, telesne a predovšetkým mentálne hendikepovaným deťom, mladým ľuďom a ich rodinám, ktoré sa veľmi často dostanú do hmotnej núdze kvôli starostlivosti o hendikepované deti.

Riaditeľka OZ Usmej sa na mňa priblížila prvopočiatky ich organizácie: „Vznikli sme v roku 2004 z iniciatívy skupiny rodičov, učiteľov a lekárov detí s hendikepom, ktorí chceli upozorniť na to, že medzi nami žijú ,výnimočné‘ deti a nemajú také isté možnosti na trávenie voľného času v porovnaní s tými zdravými. Preto zorganizovali prvý pochod mestom Košice, karneval a následne prvý benefičný koncert či tábor. Neskôr sme založili športové oddiely, tvorivé dielne, organizujeme pre ne rôzne inkluzívne podujatia, ako sú módne prehliadky, plesy, koncerty. Je to združenie dobrovoľníkov, ktorí sa pravidelne týždeň čo týždeň stretávajú aj napriek svojim povinnostiam, aby organizovali aktivity, zháňali sponzorov a pomáhali ľuďom, ktorí nestáli na rovnakej štartovacej čiare ako zdraví. Sú to obetaví ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase, veľakrát aj na úkor svojej dovolenky, pomáhajú druhým. Za tých osemnásť rokov dobrovoľníci prichádzajú a odchádzajú, no zakladajúci členovia sú stáli. Výnimočné deti, ktoré učili v škole, škôlke sú už dospelí ľudia, ktorí už potrebujú pomoc pri zamestnávaní, bývaní či uplatnení, preto sa aj naše zameranie mení. Je krásne sledovať a ovplyvňovať životy a osudy detí, ktoré sme ako maličké a nesamostatné viedli od ich detstva. Máme krásne príbehy, keď aj vďaka nám našli zmysel života, uplatnenie, rodinu, prácu. Toto nás napĺňa.“

Najkrajší spontánny úsmev

Názvy organizácií sa rôznia, no nie nadarmo sa hovorí, že v jednoduchosti je krása. Podobný scenár bol aj pri kreovaní názvu tohto občianskeho združenia.

„Usmej sa na mňa vznikol spontánne, pretože neraz hendikepovaným stačí jeden úsmev, aby cítili, že sú akceptovaní,“ hovorí riaditeľka a dodáva, „niektorí ľudia odvracajú od nich zrak, lebo nevedia, ako sa k nim správať, ľutujú ich, berú ich ako menejcenných. Ale jeden úsmev vie veľa zmeniť, lebo títo ľudia sú veľmi empatickí a emocionálni, často sa pozerajú dušou a vycítia postoj a náladu toho druhého. Logo nášho OZ – srdiečko - namaľoval deväťročný Dávid s Downovým syndrómom. Dnes už je z neho dospelý muž, mimochodom skvelý športovec, ktorý sa zúčastnil dvakrát na svetových zimných špeciálnych olympijských hrách, ktoré sa konali v Kórei a v Rakúsku. V zjazdovom lyžovaní sa umiestnil na popredných miestach a odniesol si niekoľko zlatých a strieborných medailí.“

Potravinová pomoc pre rodiny OZ Usmej sa na mňa od spoločnosti Lidl je podľa slov pani Kočiovej veľkým prínosom. Rodinám, ktoré majú hendikepované dieťa, vie veľmi pomôcť aj takáto forma, keďže financie musia investovať inam a sú odkázaní na opatrovateľský príspevok.

Hospodárenie je o to ťažšie, ak ide o slobodné matky. Projekt Podeľ sa a pomôž považuje riaditeľka OZ za ojedinelý a nápomocný.

„Pomáha našim rodinám zabezpečiť základné potraviny na prípravu obeda, večere, desiatej, no obohatí aj sviatočný vianočný či veľkonočný stôl. Rodiny nám niekedy samy volajú, keď sú v núdzi a nemajú čo dať do hrnca, či nebolo niečo v Lidli. Je to smutné, no je to naozaj pravda. Niekedy dostaneme do košíka aj z predajne veci, ktorým sa končí záruka, alebo prebytky mäsa pred vianočnými sviatkami, ktorých exspirácia by nevydržala cez voľné dni. Dva roky po sebe sa napríklad stalo, že naši dobrovoľníci šli na Štedrý deň, tesne pred záverečnou, do Lidla, aby podelili mäso pred skončením záruky a poroznášali po rodinách. Bol to pre nich, ale aj pre nás najkrajší vianočný darček.“

Potreba každodenného života

Pomoci sa teší každá organizácia. Výnimkou nie je ani Usmej sa na mňa. Ľudia ale často nevedia, komu presne pomáhajú, a preto nevedia vybrať práve najvhodnejšie produkty.

Pani Kočiová preto radí, aby sa darcovia riadili základným pravidlom: „Jednoducho si predstavte, čo potrebujeme ku každodennému životu. Samozrejme, z košíka môžeme brať len trvanlivé potraviny, preto sú najlepšie také, z ktorých sa dá ukuchtiť jednoduchá večera alebo desiata pre deti. Ľudia, ktorí to potrebujú, sú veľmi radi trvanlivým potravinám ako: konzervy, cestoviny, cukor, med, ryby, olej, polotovary, instantné polievky, ale aj trvanlivé mlieko, strukoviny. Z kozmetiky vždy poteší prášok na pranie, toaletný papier, šampón, vložky či plienky pre najmenších.“

Občas sa stane, že niečo z potravinovej zbierky zvýši. V takomto prípade organizácia nelení a pomáha aj za svojimi bránami. Príkladom bola situácia, keď na Slovensko prichádzali odídenci z Ukrajiny. Tým odnášali každý deň potraviny, ktoré boli nazvyš, do utečeneckých centier.

OZ Usmej sa na mňa je súčasťou viacerých príbehov. Pani Kočiová nám priblížila jeden z mnohých. „Dominika je mladá slečna na vozíčku po viacerých ťažkých operáciách od útleho detstva. Mamička sa jej oduševnene venuje sama odmalička. Žijú iba z opatrovateľského príspevku a z Dominikinho invalidného dôchodku. Do toho jej mame diagnostikovali onkologické ochorenie, takže peniaze potrebujú mimo toho aj na lieky, liečenia pre obe, pobyty v nemocniciach. Život sa s nimi nemazná a prišla aj starostlivosť o ťažko chorých rodičov. Preto im nezvyšuje veľa peňazí na potraviny a sú vďačné za každú pomoc. Nikdy sa však nevzdávajú, snažia sa byť užitočné – realizujú sa a vyrábajú rôzne dekoratívne predmety a pečú chlebík, aby sa aspoň takto odvďačili ľuďom, ktorí im pomáhajú.“  

Snímka: Lidl Slovenská republika, v.o.s.

Napriek utiahnutým opaskom pomáhame

Zákazníci mnohokrát dokázali, že majú srdcia na správnom mieste. Spolu s Lidlom pomáhajú, ako sa len dá. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na Slovensku sa ale motivácia pomáhať môže vytrácať, uvedomuje si to aj riaditeľka OZ.

„Viem, že ceny potravín a energií stúpajú a budeme si musieť uťahovať opasky. Ale skúsme si predstaviť, že máme vyžiť zo 600 eur na mesiac. Skúsme si predstaviť, čo by nám najviac pomohlo, aby sme nakŕmili deti. Nám z košíka neubudne, keď kúpime o jednu paštétu alebo o jedno mlieko menej, ale týmto rodinám, ktoré nie sú svojou vinou v zlej situácii, to zabezpečí večeru pre ich najmenších. Ide väčšinou o mamy kúzelníčky, ktoré vedia vyčarovať z ničoho málo, obetujú celý život svojmu dieťaťu bez toho, aby brali ohľad na seba, tešia sa z každého jeho úspechu a pekného dňa a chceli by svojim deťom dopriať všetko, aby žili ako zdravé deti. Veľa ľudí nemá dôveru v takéto zbierky a nevedia, kde potraviny končia. Ja tomu úplne rozumiem. Ale verím, že organizácie, pre ktoré je zbierka určená, sú preverené. Ja môžem hovoriť iba za našu, lebo my „našim“ rodinám dáme aj zo svojho, keď je málo v košíku, rozvážame im až do bytu vo vlastných autách, a keď máme viac z jedného druhu, odnesieme to do školy, kde sa starajú o znevýhodnené deti.“