Mladým musíme ponúknuť čosi skutočne dobré

Biskupi, zástupcovia reholí i laici v Nimnici hovorili o pastorácii mládeže v duchu apoštolskej exhortácie Svätého Otca Františka Christus vivit.
TK KBS 24.02.2020
Mladým musíme ponúknuť čosi skutočne dobré

O tom, čo môže ponúknuť pastorácia mladých v súčasnom svete, hovorili aj v skupinkách. / Snímka: Peter Zimen


Témou dvojdňového stretnutia 21. a 22. februára v Kúpeľoch Nimnica bolo spojenie mládež – sebaprijatie – sebadarovanie. Jednou z hlavných výziev Cirkvi na Slovensku v tejto otázke je, že mnoho mladých po prijatí sviatostí uvádzajúcich do kresťanského života opúšťa praktizovanie viery.

„Mladí dnešnej doby prechádzajú zložitým procesom sebaprijatia, v ktorom im možno neponúkame dostatočnú pomoc: zo všetkých strán na nich striehnu nástrahy a prekážky,“ uviedol v svojom príspevku predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.

Podľa jeho slov sa mladým pri budovaní základu vlastnej vnútornej stability, duchovnej rovnováhy a sebaistoty v súčasnom svete ponúkajú modely a vzory na míle vzdialené od učenia kresťanskej viery.

„Keď sa my mladého človeka usilujeme viesť k sebadarovaniu v láske podľa vzoru Ježiša Krista, teda k takému sebadarovaniu, ktoré ho dokáže urobiť skutočne šťastným, nesmieme zabudnúť, že predpokladom jeho sebadarovania je sebaprijatie – ktoré sa dnes javí omnoho komplikovanejšie ako v minulosti,“ povedal predseda KBS.

„Je pred nami, tak ako pred všetkými generáciami, výzva, aby sme hľadali spôsoby, nové cesty. Neosoží bedákanie, neosoží zakazovanie. Musíme ponúknuť čosi skutočne dobré. Dobre vieme, že práve stretnutie s eucharistickým Kristom je pre nás samých hlbokou, základnou skúsenosťou,“ dodal arcibiskup Zvolenský, ktorý takto pozval na večernú eucharistickú adoráciu.

Súčasťou stretnutia boli aj svedectvá o sebaprijatí a sebadarovaní. Študentka stavebnej fakulty v Košiciach Timotea Krajňáková, ktorá je členkou misijného Spoločenstva Christoforus a navštevuje košické upecečko, v svedectve priblížila, ako jej Boh pomáhal počas štúdia, zvlášť pri štátniciach.

„Pán Boh akoby prešiel ďalší múr v mojom živote, keď mi ukázal, že to, kým som, nemusím ohraničiť iba do spoločenstva, upecečka, kostola, domácnosti. Je to niečo, čo môžem ponúknuť všetkým. Je to tým, ako tvorím, kreslím stavby – i to hovorí o mne, kým som,“ uviedla Timotea Krajňáková.

O ďalšie svedectvá sa podelili manželia Pavol a Eva Izraelovci, Michal Žák a saleziánka Eva Rušínová.