Na Bratislavskom hrade kardinál Parolin požehnal súsošie sv. Cyrila a Metoda a sv. Gorazda

Počas svojej návštevy Slovenska kardinál Pietro Parolin požehnal 14. septembra súsošie sv. Cyrila a Metoda a sv. Gorazda, ktoré vytvroil Anton Gábrik a ktoré sa nachádza v areáli Bratislavského hradu. Po požehnaní predniesol príhovor.
TK KBS 18.09.2023
Na Bratislavskom hrade kardinál Parolin požehnal súsošie sv. Cyrila a Metoda a sv. Gorazda

Kardinál Pietro Parolin pri požehnávaní súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Drahí bratia a sestry, dámy a páni!

Pripomíname si 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a pri tejto príležitosti je pre mňa veľkou radosťou požehnať tri sochy, znázorňujúce svätých Cyrila a Metoda spolu so svätým Gorazdom, ktorý bol ich prvým žiakom a ktorého si sám svätý Metod vybral za svojho nástupcu v biskupskej misii.

Toto súsošie symbolizuje nielen stáročnú prítomnosť kresťanstva na Slovensku, ale aj vôľu a túžbu, ako je uvedené v Ústave SR, budovať krajinu na odkaze svätých Cyrila a Metoda, ktorí sú zároveň patrónmi Európy.

Bratsky pozdravujem predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera, košického arcibiskupa, prítomného so všetkými biskupmi a cirkevnými predstaviteľmi.

S úctou pozdravujem predsedu Národnej rady Borisa Kollára a všetky inštitucionálne a vojenské orgány.

Osobitný pozdrav patrí aj veľvyslancom a členom diplomatického zboru a vám všetkým, ktorí ste sa tu zišli.

Už 30 rokov sú vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskom, založené na veľkej vzájomnej úcte a plodnej spolupráci, veľmi pevné.

A ešte viac ich obohatili apoštolské návštevy pápeža Jána Pavla II., ktorý prišiel na Slovensko trikrát (1990, 1995 a 2003), a pred dvoma rokmi, práve v tento deň roku 2021, navštívil Slovensko aj pápež František.

Práve vtedy bol Svätému Otcovi predstavený projekt súsošia a dnes sme šťastnými svedkami jeho dokončenia.

Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k jeho realizácii.

Tieto sochy, umiestnené v blízkosti Hradu, žiaria ako symbol historickej kontinuity a jednoty slovenského národa.

Kiežby to tak bolo aj v nasledujúcich storočiach.

Ako je známe, žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava adresovaná cisárovi Michalovi III. o vyslanie jeho ľudu „biskupa a učiteľa... ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v ich jazyku“ (porov. Slavorum apostoli, č. 5) znamenala prelom v živote svätých Cyrila a Metoda.

Hlavným poslaním Cyrila a Metoda bolo oboznámiť slovanské národy s evanjeliom.

Ich spôsob evanjelizácie bol však v dejinách kresťanstva celkom nový.

Cyril a Metod iniciovali proces inkulturácie viery.

Okrem ohlasovania evanjelia tak vstúpili do dialógu s kultúrou slovanských národov a prostredníctvom počúvania a služby sa začlenili do kultúrnej dynamiky doby.

Vstúpili do dialógu s kultúrou, spojili vieru a kultúru a prostredníctvom vzdelávacích a vedeckých pokrokov priniesli plodný rozvoj pre kresťanstvo i spoločnosť.

Ako dobre poukázal kardinál Jozef Tomko, ctihodnej pamäti, v kultúre a tradícii Slovenska predstavujú svätí Cyril a Metod stály prúd, ktorý je schopný obnovovať energiu a hodnoty v rôznych oblastiach, ako je viera, kultúra, literatúra, umenie, ba dokonca aj vedomie národnej identity (porov. kardinál Jozef Tomko: Význam svätých Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a slovenských dejinách).

V skutočnosti „Cyril a Metod prispeli rozhodujúcim prínosom pri budovaní Európy, nielen pokiaľ ide o jej kresťanské náboženské spoločenstvo, ale aj čo sa týka jej občianskej a kultúrnej jednoty... Byť kresťanmi v súčasnej dobe znamená byť tvorcami vzájomného spoločenstva v Cirkvi i spoločnosti.“ (Slavorum Apostoli, č. 27)

Rieka Dunaj, ktorú vidíme ticho tiecť z tohto historického Hradu a ktorá preteká viacerými európskymi krajinami, symbolizuje harmóniu a jednotu, ktorú podporovali svätí Cyril a Metod, vytvárajúc bratstvo a spoločenstvo s týmito územiami pri rešpektovaní identity jednotlivých národov a s víziou podpory spoločného dobra, ktoré presahuje parciálne záujmy.

V čase, keď oslavujeme tri desaťročia plodných diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, dúfame aj v bezprostrednú budúcnosť mieru v tomto regióne a modlíme sa, aby sa vojna na susednej Ukrajine čoskoro skončila.

Všetci sme povolaní pracovať pre mier s neúnavným nasadením.

Na záver pripomínam slová pápeža Františka, ktoré povedal 13. septembra 2021 v Bratislave: „... Dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. A to všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi.“

Zdroj: -TK KBS-