Najmilšou spomienkou je úsmev a pokoj

So svojou drahou sa prišla rozlúčiť rodina, známi, spolupracovníci z eRka a ďalší kolegovia. Svätú omšu celebroval riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík. Hoci sa liturgia slávila ako pohrebná svätá omša, vybrané boli texty a piesne, ktoré nie sú prejavom smútku či zúfalstva, ale radosti a nádeje. „Pretože tie Danica celý život rozdávala iným,“ povedal na úvod bohoslužby Ivan Šulík, ktorého s Danicou Olexovou spájalo dlhoročné priateľstvo.

Veriacim sa prihovoril i v homílii: „V jednej z posledných správ mi napísala: ,Teším sa na stretnutie v máji.‘ Nikto z nás vtedy netušil, že zorganizuje takéto obrovské stretnutie všetkých svojich blízkych a priateľov. Ale to bol Danicin štýl: dokázala spájať ľudí z rozličných prostredí a s rôznymi názormi.“
Životným odkazom zosnulej misijnej pracovníčky, ktorá bola tiež externou spolupracovníčkou Katolíckych novín, je podľa slov riaditeľa SSV to, „aby sme neboli ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo nás; aby sme sa láskavo a pozorne starali o svojich blížnych; aby sme sa nesprávali egoisticky, ale aby sme sa angažovali tam, kde sa deje nespravodlivosť a krivda; aby sme sa nevzdávali, keď sa nám nedarí a s odvahou búchali na dvere, ktoré sa nechcú otvoriť“.

Na záver svätej omše prečítali aj odkazy ľudí, s ktorými Danica Olexová spolupracovala v barbertonskej misii v Juhoafrickej republike. Sestra Františka Olexová, Danicina teta, v liste uviedla, že Danica bola človekom plným svetla, ktoré vyžarovala všade, kde sa ocitla. Či pri práci s deťmi, pri maľovaní alebo fotografovaní. „Keď sme v misii otvorili centrum pre zomierajúcich na AIDS a HIV, Danica sa vedela rozprávať a hrať s chorými deťmi, vymýšľala pre ne rozprávky, kreslila s nimi a povzbudzovala ich pozitívnymi pohľadmi na život. Pobádala ich, aby sa nevzdávali.“

Sestra Anece Salay vo svojom odkaze tlmočila slová detí z barbertonskej misie, ktorým sa Danica venovala. „Jedno päťročné dieťa v našej misii povedalo svojej mame: ,Pamätám si Danicu, to bola tá krásna žena, ktorá sa stále usmievala a mala nás rada. Mala rada vtáčikov, psov, stromy, rada sa prechádzala, fotila kvety a chrobáky. My sme ju tiež mali radi.‘ Ďalší 19-ročný chlapec z misie o nej povedal: ,Danica sa s nami často nerozprávala o Bohu, ale ona žila to, čo Ježiš učil.‘“

Svoje spomienky na Danicu priblížil aj Viktor, ktorý sa v liste prihovoril za všetky deti žijúce v barbertonskej misii. „Záležalo jej na každom jednom z nás, akoby sme boli jej vlastné deti. Mojou najmilšou spomienkou je úsmev a pokoj, ktorý mala v sebe kedykoľvek k nám prišla.“
Bohoslužbu sprevádzal spevácky zbor Apollo, ktorý zaspieval niektoré obľúbené piesne zosnulej Danice Olexovej.