Nesmrteľný a božský svätec

Svätý Ambróz, biskup, má v liturgickom kalendári sviatok 7. decembra.

Katolícke noviny 07.12.2023
Nesmrteľný a božský svätec

Svätý Ambróz patrí k štyrom veľkým cirkevným otcom, ktorých sochy sa nachádzajú pri Katedre sv. Petra vo vatikánskej bazilike; dielo vytvoril Gian Lorenzo Bernini. Ilustračná snímka: Peter Dobrovský

Meno Ambróz pochádza z gréckeho ambrosios, čo v preklade znamená nesmrteľný, božský.

Narodil sa okolo roku 340 v Trevíre.

Pochádzal z rímskej rodiny cisárskeho miestodržiteľa v Galii.

Študoval v Ríme, venoval sa právnickej kariére, stal sa miestodržiteľom.

Chcel vyriešiť napätie medzi kresťanmi v Miláne po smrti biskupa.

Keď bol v roku 374 v Miláne, nečakane ho zvolili za milánskeho biskupa a 7. decembra ho vysvätili.

Svoj úrad zastával veľmi svedomito.

Pastoračnú činnosť začal radikalizáciou osobného života – majetok rozdal chudobným, venoval sa štúdiu teológie a patril k vynikajúcim kazateľom.

Chcel zlikvidovať sekty, ktoré rozkladali jednotu Cirkvi – Kristovho mystického tela.

Rázne hájil práva Cirkvi. Na prvom mieste zvádzal tuhý boj s ariánmi a manichejcami.

Podarilo sa mu získať pre Krista aj svätého Augustína.

Vo vzťahu k chudobným bol otcom, vždy ochotný pomôcť.

Vynikal najmä v láske ku všetkým, bol horlivým pastierom a učiteľom svojho ľudu.

Jeho vzťah k štátnej moci nebol nijako poplatný.

Bol aj vynikajúcim skladateľom cirkevných hymnov, pripisuje sa mu zloženie Te Deum.

Ako prvý použil v západnej cirkvi pre slávenie Eucharistie výraz omša.

Zomrel na Bielu sobotu 4. apríla 397.

Pochovaný je v bazilike v Miláne.

V ikonografii sa zobrazuje ako jeden z cirkevných otcov.

Podľa legendy jeho slová boli naozaj ako med: včely počas jeho kázania prilietali a sadali si na jeho pery.

Preto svätý Ambróz dostal prívlastok doktor medonosný.

Jeho atribútmi sú: úľ, kniha, pero, holub, dieťa v kolíske alebo model kostola; niekedy sa zobrazuje so včelárskym klobúkom.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007

 

Ranné chvály – hymnus

Ráznosť i vľúdnosť biskupa

nábožne všetci oslávme;

toho, čo zahnal z krajiny

temnotu, búrky náramné.

 

Hľa, pred žezlom sa netrasie,

hnev kňažnej kňaza nezdolá,

aj ukrutného cisára

zaženie od brán kostola.

 

Hlboké pravdy Biblie

vysvetlí múdro, s radosťou,

odkýva božské tajomstvá s

obdivuhodnou múdrosťou.

 

Z tej duše, vierou živenej,

vytrysknú piesne prekrásne

a jeho túžba po kríži,

po mučeníctve nehasne.

 

Zasiahni šípom svojich úst

vlka, čo ničí ovečky,

a svetlom pravej múdrosti

riaď vždy náš život pozemský.

 

Pros za nás Svätú Trojicu,

nech zmiluje sa nad nami

a nech nám dá, by sme ju raz

chválili v nebi hymnami. Amen.

 

Modlitba

Dobrotivý Bože, vo svätom biskupovi Ambrózovi dal si nám vynikajúceho učiteľa katolíckej viery a vzor apoštolskej odvahy; vrúcne ťa prosíme, aj v našich dňoch pošli svojej Cirkvi duchovných pastierov podľa tvojho srdca, aby ju spravovali múdro a neohrozene. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009