Panna Mária Levočská objala tisíce pútnikov

„Po troch náročných rokoch ste sem mohli prísť bez akýchkoľvek obmedzení. A prišli ste vo veľkom počte. A prišli ste odvšadiaľ,“ privítal pútnikov na Mariánskej hore v Levoči počas otváracej svätej omše 1. júla Peter Majcher, farár a dekan v Levoči a rektor levočských bazilík.
Zuzana Artimová 03.07.2023
Panna Mária Levočská objala tisíce pútnikov

Na Mariánskej hore v Levoči sa zišli pútnici zo všetkých kútov Slovenska. Snímka: Martin Magda

Otváraciu odpustovú svätú omšu v sobotu 1. júla slávil Peter Majcher, farár a dekan v Levoči a rektor levočských bazilík.

 

Nad Levočou zaznelo počas prvého júlového víkendu množstvo modlitieb. Snímka: Martin Magda

 

„Vitajte na Mariánskej hore v Levoči,“ privítal pútnikov Peter Majcher.

Potom položil otázku, čo pútnikov privádza do Levoče.

„Čo ich sem ťahá, čo tu môžu vidieť a zažiť?

Veď máme aj iné kostoly na Slovensku, ktoré sú zasvätené Panne Márii, máme aj iné miesta, ktoré sú pútnickými mariánskymi miestami.

Ale najväčšia a najnavštevovanejšia je práve Levoča.

Čo má v sebe toto pútnické miesto?

A, samozrejme, čo majú v sebe aj ďalšie katolícke pútnické miesta, keď ľudia dokážu prejsť veľké vzdialenosti, keď dokážu prekonať mnohé prekážky, dokážu znášať aj bolesti, choroby, len aby mohli prísť sem alebo na iné pútnické miesta?

Čo ich sem ťahá? Čo tu je?

Nie som sám, kto hľadá odpovede na tieto otázky.

Svojho času sa nad tým zamýšľal aj svätý Ján Pavol II. a dal na to aj odpoveď.

Podľa neho si kresťanstvo osvojilo prax putovať preto, lebo ľudia potrebovali nájsť také náboženské miesta, kde sa zvláštnym spôsobom pociťuje blízkosť Boha.

A mariánske svätyne sa stali tými rodinnými domami, kde každý z ľudí, ktorí tam prichádzajú, tadiaľ prechádzajú alebo tam zostávajú, môže nájsť zmysel vlastnej existencie aj chuť do života.

Práve tu pocíti prítomnosť Boha a Božiu lásku.

Prišli ste sem preto, lebo tu nachádzate domov, objavujete zmysel vlastnej existencie a dostávate chuť do života.

 

Peter Majcher uvažoval v homílii aj o tom, čo pútnikov spája na mariánskych pútnických miestach. Snímka: Martin Magda

 

Keď už viem, načo ste sem prišli, poďme sa spoločne zamyslieť, čo môžeme na Mariánskej hore spoločne prežiť.

Toto miesto je zasvätené tajomstvu Návštevy Panny Márie, z toho vyplýva, že tu môžeme vidieť Pannu Máriu, ktorá išla navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, matku Jána Krstiteľa.

Všímajte si to a zažívajte s Pannou Máriou chvíľu návštevy.

Prvé, čo si všimneme, je fakt, že Mária je v pohybe.

Evanjelista Lukáš píše, že v tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.

Mária, mladá dievčina, sa náhlivo dáva do pohybu a ide k Alžbete.

Vidíme Máriu v pohybe.

Máriina aktivita, pohyb ju núti vyjsť z domu a privádza ju do sveta, privádza ju na miesta možno nepoznané, ale jednoznačne ju privádza na miesta vzdialené.

Práve v tomto spočíva podstata života kresťanov – naša existencia.

Či už existencia jednotlivcov, alebo celej Cirkvi - Pán Boh ju nastavil smerom von – smerom von zo seba.

Takto sme stvorení, takto sme nastavení a takýmto spôsobom sa formuje aj naša Cirkev.

To znamená, že my kresťania sme povolaní vychádzať zo seba, zo svojich domov, z miest, kde sa cítime bezpečne, a máme ísť von, k druhým, na rôzne miesta, aj na miesta neznáme a nepoznané.

A načo tam máme ísť a čo tam máme robiť?

Máme tam ísť nato, načo išla Panna Mária, a máme robiť to, čo robila Panna Mária.

Panna Mária išla k Alžbete, aby jej pomohla, poslúžila, aby jej uľahčila život.

Ale išla k Alžbete aj nato, aby jej doniesla svojho Syna, ktorého už vtedy mala vo svojom lone.

Panna Mária išla pomôcť, poslúžiť, ale aj doniesť Ježiša a spolu s Ježišom doniesla Alžbete aj štýl života podľa Božej vôle a podľa Božích zákonov, ktorý Mária žila.

Je to štýl života v súlade s poslušnosťou voči Božej vôli.“

 

Hlavnú nedeľnú odpustovú svätú omšu slávil pražský arcibiskup Jan Graubner. Snímka: Martin Magda

 

Pražský arcibiskup Jan Graubner: Túžime sa s Máriou v nebi stretnúť aj my?

Hlavným celebrantom odpustovej svätej omše 2. júla na Mariánskej hore v Levoči bol pražský arcibiskup Jan Graubner.

Pútnikom sa prihovoril slovami:

„Prišli sme do Levoče z mnohých, najrôznejších miest a cítime sa tu pri Panne Márii ako doma u mamy.

Všetci patríme do veľkej mariánskej rodiny.

Ako sa to stalo, že patríme do jej rodiny?

Keď nás Kristus vykúpil svojou smrťou na kríži, vzdal sa všetkého: svojho ducha odovzdal Otcovi a svoju matku dal za matku nám.

Vtedy nás prijala za svoje deti.

Milujúca matka zhromažďuje svoje deti, aj keď sú rozptýlené po svete.

K matke sa vracajú s radosťou.

A preto sme sem dnes prišli aj my.

Aby sme matke otvorili svoje srdcia, aby sme prežili radosť v rodine.

Spievame jej, chválime ju; každý z nás jej priniesol nejaký dar, ale prišli sme k nej tiež preto, aby sme jej načúvali.

Je dobré započúvať sa do hlasu milujúcej matky, veď je to matka vtelenej Múdrosti.

Máriiných slov nájdeme v evanjeliu iba málo.

Vo chvíli zvestovania povedala Bohu svoje jasné áno – nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Pri návšteve Alžbety spieva chválospev na Božiu oslavu.

V chráme sa rozpráva s dvanásťročným Ježišom.

Evanjelium nám zachovalo iba jednu jej radu – urobte všetko, čo vám Ježiš povie.

Máriiných slov je málo.

Ona však neučí len slovom, ale všetkým, čo koná.

Bola dobrou poslucháčkou božského Majstra, všetky jeho slová uchovávala vo svojom srdci.

Verne stále pod jeho krížom.

Keď bol zoslaný Duch Svätý, bdela s učeníkmi na modlitbách.

Tomu učí Mária dnes i nás – akoby nám hovorila: majte odvahu hovoriť Bohu vždy áno.

Nielen vtedy, keď sa vám to páči, keď je to pohodlné, keď tomu rozumiete, keď je to podľa vašich predstáv.

Hovorte Bohu áno aj vtedy, keď vás jeho požiadavky presahujú, keď im nerozumiete, keď vás to mnoho stojí, keď vás za to niekto odsudzuje.

Vtedy pocítite silu a moc Božieho slova, vtedy zakúsite, že Slovo sa stane telom, skutočnosťou.

Stanete sa viditeľným znamením Božieho pôsobenia pre okolitý svet.

Vďaka vám a cez vás bude Boh znova vstupovať do sveta, ktorý sa od Boha vzďaľuje.

Buďte realistami, ktorí vidia potreby sveta i ľudí.

Neprejavujte však iba empatiu, ale skutočný súcit, ktorý účinne pomáha.

Ako Mária išla pomôcť Alžbete v jej ťažkej chvíli, vy tiež priložte ruku k dobrému dielu a nestrácajte čas zbytočnou kritikou a planým nariekaním.

Nehovorte o škandáloch či zlých príkladoch, na ktorých sa zabáva svet.

Hovorte radšej o veľkých Božích skutkoch, ktoré majú miesto vo vašich životoch, chváľte a velebte Boha ako Mária v Magnifikate.

Rozprávajte sa so svojimi deťmi ako Mária.

Rozprávajte sa s nimi o Bohu a o jeho skutkoch vo vašom živote.

Majte odvahu prejavovať vieru, ale nielen ako tradíciu.

A počúvajte tiež vaše deti, lebo aj cez ne môže k vám hovoriť Boh.

Nebojte sa, keď vám dieťa, ktoré začulo Božie volanie, povie: Nevedeli ste, že moje miesto je v dome môjho Otca?

Prijmite povolanie vášho dieťaťa ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu ako vyznamenanie.

 

Český prímas Jan Graubner počas slávenia Eucharistie na Mariánskej hore v Levoči. Snímka: Martin Magda

 

Žijeme vo svete, ktorý je zložitý, u susedov je vojna, pred ktorou nemôžeme zatvárať oči a tváriť sa, že sa nás netýka.

Vo vojne sa nebojuje len zbraňami, ale tiež živými správami.

Kto hľadá Krista, ktorý je pravda, nemôže šíriť lži.

Z politiky sú mnohí unavení a chcú sa skryť do svojej ulity.

Verte, že Boh chce i tu na Slovensku a aj dnes vstúpiť do dejín prostredníctvom tých, ktorí mu ochotne povedia áno.

On hovorí ústami svätého Pavla: nenáviďte zlo, lipnite k dobru, v horlivosti neochabujte, navzájom rovnako zmýšľajte a žehnajte všetkých – i tých, ktorí sú proti vám, ukazujte silu uzdravujúcej lásky.

Budovanie pokoja si od nás vyžaduje lásku, ktorá dokáže milovať i tých, ktorí nás nemilujú, odpúšťať a milovať i nepriateľov či vlasť druhých ako svoju vlastnú.

Aby sa odstránilo nebezpečenstvo vojny, je potrebné odstrániť ducha agresie, vykorisťovania a sebectva, z ktorého vojna pochádza.

Musíme počúvať svedomie ako Boží hlas v srdci.

Niektorí ľudia vyhľadávajú s veľkým záujmom miesta súkromných zjavení.

Všimnite si, že v žiadnom z nich nepočujeme nič väčšie ako to, čo povedala Mária na svadbe v Káne Galilejskej: urobte všetko, čo vám povie Ježiš.

To je základ zdravej mariánskej zbožnosti.

Byť otvorení Božiemu slovu a radovať sa z toho, že môžeme plniť Božiu vôľu.

Preto správny mariánsky ctiteľ otvára často Sväté písmo a načúva, čo mu Boh hovorí.

Dá sa sprevádzať Božou múdrosťou a uchováva vo svojom srdci Božie slovo ako Mária, aby v správnej chvíli mohol podľa neho žiť.

Nedá sa deptať každodennými starosťami a trápeniami, pretože sa vie zveriť Bohu s detskou dôverou.

Boh je predsa dosť mocný nato, aby sa postaral o to, čo mu patrí.

Keď Pán Ježiš splnil svoje poslanie na zemi, odišiel do neba, aby nám tam pripravil miesto.

Príde znova a vezme nás k sebe, aby sme aj my boli tam, kde je on.

To je cieľ nášho života.

Apoštol Pavol o tom píše: ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi, ale každý v tom poradí, aké mu patrí.

Prvotinou je Kristus, potom, po jeho príchode, tí, čo patria Kristovi.

Prvá vstúpila do jeho slávy tá, ktorá mala s Kristom najpevnejšie puto. Matka Ježišova a Matka naša.

Drahí bratia a sestry, dnes sme prišli do Levoče navštíviť našu Matku, ktorá je už v nebi a tam nás čaká.

Túžime sa s ňou v nebi stretnúť aj my?

To nie je iba rečnícka otázka, na ktorú by som očakával vaše zbožné pritakanie.

To je nesmierne vážna vec.

Pozrime sa na svoj život: aké sú moje priority, čomu venujem najviac času, čo si ma získava natoľko, že tomu dávam prednosť aj pred Bohom?

Keď sa ponáhľam na vlak, nestrácam čas rozprávaním so susedom alebo prezeraním výkladov?

Keď mám cieľ, viem si veci podľa toho zariadiť?

Viem si ja zariadiť svoj život tak, aby som mohol dosiahnuť nebo?

Je to moja priorita?

Na každej púti o niečo prosíme.

Poprosme dnes o odvahu hovoriť Bohu áno ako Mária a prinášať ľuďom lásku Boha, ktorý je v nás, aby sme sa raz mohli všetci zísť okolo Panny Márie. Amen.

 

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli zdraví pútnikov na Mariánskej hore v Levoči. Snímka: Martin Magda

 

Apoštolský nuncius: Moje srdce je už slovenské

Na záver odpustovej svätej omše sa veriacim prihovoril aj apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli:

Drahí bratia a sestry, cítim veľkú radosť a pohnutie, že môžem byť s vami všetkými v Levoči na púti, aby sme si uctili Pannu Máriu Levočskú a boli s ňou, s našou matkou a ochrankyňou.

Chcel by som, aby ste všetci cítili lásku a objatie pápeža Františka, ktorého pokorne zastupujem vo vašej - v našej - krajine.

Pápež František má veľkú úctu k Panne Márii a každý deň sa jej zveruje, lebo cez Pannu Máriu môžeme dosiahnuť od Ježiša všetky milosti, ktoré potrebujeme.

Drahí bratia a sestry, aj ja som prišiel do Levoče na toto sväté a požehnané miesto ako pútnik.

Som pútnik ako každý z vás, aby som prosil najsvätejšiu Pannu o jej materinskú pomoc a oporu v mojej pokornej službe apoštolského nuncia na Slovensku.

Prišiel som sa do Levoče poďakovať Panne Márii, lebo práve pred rokom tu v Levoči pri slávení tejto svätej omše bolo oznámené moje menovanie za apoštolského nuncia na Slovensku.

Moje srdce už je slovenské, ale moja reč ešte nie je.

Preto zverujem Panne Márii svoju službu, lebo u Panny Márie sme v bezpečí.

Bratia a sestry, zachovajte si silnú a pevnú úctu k Panne Márii Levočskej a buďte vo viere plní entuziazmu, entuziazmu, entuziazmu. Cez Máriu dôjdeme bezpečne ku Kristovi.  

-ART-

Snímky: Martin Magda