Pápež Gregor VII. zomrel vo vyhnanstve

Meno Gregor pochádza z gréckeho slova gregorios, čo v preklade znamená bdelý, ostražitý.

Gregor VII., pápež, sa narodil medzi rokmi 1020 – 1025 v mestečku Soana v Toskánsku.

Pri krste dostal meno Hildebrand.

V Ríme vstúpil do benediktínskeho kláštora Panny Márie na Aventíne.

Niekoľko rokov žil aj v centre benediktínskeho reformného kláštora Cluny vo Francúzsku.

V roku 1049 ho pápež Lev IX. vymenoval za svojho osobného poradcu.

Postupne zastával mnohé významné úrady za pontifikátu piatich pápežov.

Po smrti Alexandra II. v roku 1073 ľud aklamačne žiadal, aby sa novým pápežom stal Hildebrand.

Kardináli to schválili a do dejín vstúpil ako Gregor VII.

Od začiatku tvrdo pracoval na reforme Cirkvi.

Jeho najväčším bojom bol takzvaný boj o investitúru. Zlozvyk investitúry totiž umožňoval kráľom a kniežatám obsadzovať cirkevné úrady svojimi kandidátmi.

Odpoveďou zo strany cisára bolo zosadenie pápeža Gregora VII. na synode vo Wormse v roku 1076.

Pápež v reakcii exkomunikoval cisára, na základe čoho ríšske kniežatá vypovedali Henrichovi poslušnosť.

V januári 1077 Henrich v Canose požiadal ako kajúcnik o sňatie exkomunikácie.

Henrich však potom pokračoval v starom štýle života, a tak pápež na neho opäť uvalil exkomunikáciu.

Henrich vtrhol do Itálie, zosadil Gregora a za vzdoropápeža dosadil ravenského arcibiskupa Wiberta, ktorý prijal meno Klement III.

Gregor zomrel v roku 1085 v exile v Salerne.

Na jeho náhrobku sú slová, ktoré vyriekol krátko pred smrťou: „Miloval som spravodlivosť, neznášal som neprávosť, a preto zomieram vo vyhnanstve.“

V ikonografii sa zobrazuje v pápežskom rúchu, ako zbavuje Henricha IV. exkomunikácie.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006