Prijímajme Eucharistiu bez pýchy

Biskup Galis uviedol, že nové normy, ktoré umožnili prijímanie Eucharistie do rúk, absolútna väčšina veriacich prijala v pokoji a bez ťažkostí. Avšak na niektorých miestach sa vyskytli aj problémy.

„Niektorí kňazi i laici akoby chceli tento spôsob zamedziť.“ Podľa slov biskupa Chovanca „dokonca tvrdia, že ide o znesvätenie Eucharistie, ba že sám diabol má radosť z prijímania Eucharistie do rúk“.

DUCHOVNÁ NADRADENOSŤ

„Tvrdiť, že daný spôsob je zlý či dokonca znesväcujúci, je veľká opovážlivosť,“ konštatuje biskup Galis. „A povedzme to priamo: je to neraz prejav pýchy, nezriadeného pocitu duchovnej nadradenosti voči ostatným. Veď jednoduché zamyslenie každému ukazuje, že ruky človeka nie sú menej hodné Eucharistie než jeho ústa!“

Obaja biskupi kladú otázku, z  akého dôvodu by mal byť náš hmat, ako jeden zo zmyslov, vylúčený z nesmiernej skúsenosti úplného sebadarovania Boha. 

Vyzvali veriacich, aby rozdávateľovi dali vopred jasne najavo, ako mienia prijímať, a to ústami primerane otvorenými, alebo rukami zodvihnutými do výšky srdca, s jednou položenou na druhej, vytvárajúc pre Pána „trón“ – dôstojné miesto, kam rozdávateľ môže sväté prijímanie položiť. Nesmie sa odísť preč s Eucharistiou v rukách.

SVÄTÉ PRIJÍMANIE NA KOLENÁCH

Biskupi sa tiež vyjadrili k svätému prijímaniu na kolenách, ktoré môže vyzerať ako prejav úcty k Eucharistii, ale môže byť aj prejavom neopodstatneného strachu alebo svojvôle, nejednoty či dokonca neposlušnosti a pýchy. Každá vec v liturgii má svoje pravidlá. Kto chce prejavovať skutočnú úctu, rešpektuje pravidlá.

„Kto si robí po svojom, aby ukazoval, že je zbožnejší, v skutočnosti koná opak – vyzdvihuje seba, a nie Pána,“ tvrdí biskup Galis.  

„Smernice Rímskeho misála hovoria jasne. Ak konferencia biskupov rozhodne o prijímaní postojačky, má určiť ešte prejav úcty, ktorú veriaci vzdajú predtým, ako k svätému prijímaniu pristúpia. Na Slovensku máme spoločné pokľaknutie navyše. Všetci veriaci si kľakajú pred svätým prijímaním na výzvu: Hľa, Baránok Boží! V  iných krajinách sa to nerobí,“ vysvetľujú Tomáš Galis a Marián Chovanec.

„Preto nie je na mieste, aby sme si k nemu svojvoľne pridávali ešte ďalšie v okamihu svätého prijímania.“  O  spôsobe svätého prijímania slovenskí biskupi jasne rozhodli, že sa vykonáva postojačky.

Ak niekto chce prijímať pokľačiačky, aj tu existuje jednoznačné pravidlo Rímskeho misála. Taký veriaci má prísť až na záver, po tom, ako už ostatní Eucharistiu prijali. Nemá narúšať zhromaždenie prijímajúcich, ale má sa zaradiť na koniec.

Predíde sa tak komplikáciám či dokonca sporom, keď kňazi s naliehaním na dodržiavanie rubrík misála žiadajú, aby veriaci nerušil plynulosť rozdávania a nevynucoval si prijímanie na kolenách či dokonca poskytovanie kľačadla, čo rubriky v žiadnom prípade nepredpisujú.