Pripomenuli si odkaz sviečkovej manifestácie
Ani dnes mnohí nezabúdajú, že cestu k slobode a demokracii významným spôsobom vydláždila sviečková manifestácia. / Snímka: Dominik Sepp
V Kostole Zvestovania Pána v Bratislave slúžil svätú omšu rektor kňazského seminára v Bratislave Daniel Ižold. V homílii zdôraznil dôležitosť pamäte pre ľudský život. Taktiež na príklade starozákonného Mojžiša priblížil prozreteľné pôsobenie Boha v dejinách a našu spoluprácu s týmto pôsobením. Podmienkou tejto spolupráce je naša pokora, ochota nechať sa Pánom viesť.
Nasledoval sviečkový sprievod k pamätníku sviečkovej manifestácie pred kostolíkom Notre Dame, kde sa prítomným prihovorili viacerí rečníci. Predseda FKI Tomáš Kuzár zdôraznil, že sviečková manifestácia nespadla len tak z neba, ale to, že sa tam stretlo niekoľko tisíc ľudí, bolo výsledkom mnohých rokov práce podzemnej Cirkvi. Vyjadril presvedčenie, že príbeh veľkej odvahy, trpezlivosti a angažovanosti nám pomôže meniť veci aj dnes. Hoci v súčasnosti máme slobodu, je veľa vecí, ktoré potrebujeme meniť. Či ide o spravodlivosť, prenasledovaných kresťanov, alebo o ochranu života a rodiny. Sviečková manifestácia nás má spájať v zápase o to, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život všetkých.
Zvolávateľ sviečkovej manifestácie František Mikloško vyjadril vďaku, že FKI sa roky angažuje za rozvíjanie odkazu 25. marca 1988. Vyzdvihol tiež motto, ktoré navrhli mladí: Sviečky ešte nezhasli. Ak chceme byť kvasom, soľou, ak chceme ako kresťania pôsobiť v spoločnosti – sviečky nám nikdy nezhasnú.
Najvnútornejším momentom sviečkovej manifestácie pred 31 rokmi bolo podľa Františka Mikloška to, že ľudia prekonali v sebe strach. „Chcel by som všetkých nás, osobitne mladých ľudí, povzbudiť. Ide o ten moment, v ktorom sa človek rozhodne pre nejakú vec, ktorá ho presahuje, ten moment, v ktorom prekoná strach a urobí prvý krok. O to ostatné sa potom už postará režisér tam hore.“
Súčasťou slávnostného večera bolo aj 7 prosieb mladých: za dodržiavanie prirodzených ľudských práv, učiteľov, úctu ku každému človeku už od počatia, mladých, kresťanov na Slovensku, rodiny, aby boli miestom prijatia a radosti a napokon za politikov, ktorí majú zodpovednosť za našu krajinu.