Pripomíname si 20 rokov od blahorečenia Zdenky Schelingovej a Vasiľa Hopka

Sviatok Povýšenia Svätého kríža, ktorý slávime 14. septembra, pripomína veľkú udalosť z dejín Cirkvi. Pre slovenských veriacich má ešte aj iný rozmer – pápež Ján Pavol II. beatifikoval pred 20 rokmi v Bratislave-Petržalke počas svojej tretej návštevy Slovenska sestru Zdenku Schelingovú a biskupa Vasiľa Hopka, mučeníkov totalitného režimu.

Katolícke noviny 14.09.2023
Pripomíname si 20 rokov od blahorečenia Zdenky Schelingovej a Vasiľa Hopka

Slávime Povýšenie Svätého kríža. Ilustračná snímka: -TK KBS-/Peter Sandtner

Pokiaľ ide o historické súvislosti sviatku Povýšenia Svätého kríža, treba sa vrátiť do ďalekej minulosti.

Svätá Helena našla v roku 326 v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus.

Helenin syn, cisár Konštantín Veľký dal na tomto mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám.

Svätá Helena uložila do tohto chrámu polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu.

Cisár si však ponechal iba časť vzácnej relikvie.

Zvyšok kríža poslal do Ríma, kde ho uložili v novopostavenom Chráme Svätého kríža.

Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia Svätého kríža (2. mája).

Časť Svätého kríža, ktorá bola v chráme v Jeruzaleme, tam ostala až do roku 614.

V tom roku perzský kráľ Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu.

Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia.

Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou vrátane Svätého kríža.

Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo Ježišovho kríža majú vo veľkej úcte.

Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610 - 641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier.

Tí ich však vysmiali a ani len nevpustili na dvor.

Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom, im vypovedal vojnu.

Rozišiel sa so svojou nezákonnou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska.

Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác.

Vojsko pod vedením Heraklia zborilo chrám boha slnka i kráľov palác.

Cisár však daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov.

No postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi.

Porazený Chosroes stále unikal, pritom držal v zajatí starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so Svätým krížom.

Napokon sa perszký panovník utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris.

Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne.

Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť.

Sisroes sa stal kráľom a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier.

Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov prepustil na slobodu a vrátil im poklady aj Svätý kríž.

Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili s celým sprievodom do Jeruzalema.

Kríž uložili na oltár do chrámu, kde bolo predtým jeho miesto.

Udialo sa to 14. septembra 629.

Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia Svätého kríža.

O niekoľko rokov neskôr však mohamedánski Saracéni dobyli Jeruzalem.

Aby Svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu.

Východní rímski cisári rozdeľovali z kríža čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie.

Sviatok Nájdenia Svätého kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.

Zdroj: -TK KBS-/zivotopisysvatych.sk

 

Zdrav buď, kríž, nádej jediná

Pri príležitosti dnešného sviatku Povýšenia Svätého kríža a 20. výročia blahorečenia Zdenky Schelingovej a Vasiľa Hopka uverejňujeme aj časť príhovoru Jána Pavla II. pri svätej omši, ktorú slávil 14. septembra v Bratislave-Petržalke:

O, Crux, ave, spes unica! Zdrav buď, kríž, nádej jediná!

Drahí bratia a sestry!

Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž.

On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska.

Na kríž upieral svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených.

Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom.

Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža.

Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe.

Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu.

Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla.

O, Crux, ave, spes unica!

V mene ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána zo srdca pozdravujem všetkých vás tu zídených na tomto petržalskom otvorenom priestranstve.

S pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu.

Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi.

Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1, 16)!

Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.

„A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“ (Jn 3, 14 - 15), vraví Ježiš.

Čo teda vidíme, keď upierame zrak na kríž, na ktorom bol ukrižovaný (porov. Jn 19, 37)?

Rozjímame nad znakom nekonečnej Božej lásky k ľuďom.

O, Crux, ave, spes unica!

Svätý Pavol o ňom píše vo svojom Liste Filipanom čítanie, z ktorého sme práve počuli.

Nielenže sa Ježiš Kristus stal človekom, vo všetkom podobným ľuďom, ale vzal si prirodzenosť sluhu, a ešte viac sa uponížil, keď sa stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2, 6 - 8).

Áno, „veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3, 16)!

Obdivujeme – ohromení i vďační –, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, presahujúcej každé poznanie (porov. Ef 3, 18 - 19)!

O, Crux, ave, spes unica!

 

Žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého prenasledovania

Istotne to bolo práve rozjímanie nad týmto veľkým a obdivuhodným tajomstvom, ktoré podržalo blahoslavených biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú v ich rozhodnutí pre zasvätený život a najmä v ťažkých chvíľach utrpenia vo väzení.

Obaja stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého a nemilosrdného náboženského prenasledovania.

Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi.

Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu.

Obaja boli podrobení nespravodlivému súdnemu procesu a rozsudku, mučeniu, ponižovaniu, samote a smrti.

Kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu.

O, Crux, ave, spes unica!

V Edene, pod rajským stromom, stála žena menom Eva (porov. Gn 3).

Pokúšaná zlým duchom, siaha po tom, čo myslí, že je Boží život.

V skutočnosti je to zárodok smrti, ktorý sa jej postupne zmocňuje (porov. Jak 1, 15; Rim 6, 23).

Na Kalvárii, pod drevom kríža, stála iná žena, Mária (porov. Jn 19, 25 – 27).

Otvorená Božiemu zámeru, spoluprežíva vo svojom srdci obetu, ktorou sa Syn odovzdáva Otcovi za život sveta.

Prijímajúc apoštola Jána, ktorého jej Ježiš zveril, stáva sa matkou všetkých ľudí.

Zajtra budeme sláviť sviatok Sedembolestnej, ktorú si ako svoju Patrónku zbožne uctievate.

Jej zverujem súčasnosť i budúcnosť Cirkvi a slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom, v ňom vedeli objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy.

Pre tajomstvo tvojho Svätého kríža a tvojho zmŕtvychvstania, zachráň nás, Pane. Amen.

Zdroj: www.kbs.sk


Uctime si sviatok Povýšenia Svätého kríža aj modlitbou.

Ranné chvály

Hymnus

Kríž vzácny, symbol tajomný,

žiari nad svetom, národmi;

nevinný Kristus na ňom pnel,

celého ľudstva Spasiteľ.

 

Je vznešenejší tento strom

než cédre, čo má Libanon,

nerodí škodné ovocie,

jeho plod život prinesie!

 

Kráľ a Pán dobrý, Kriste náš,

ochraňuj stále, v každý čas

nás, svoj ľud, pred zla vábením

tohto kríža znamením.

 

Aby sme spevom radostným

a srdcom vrúcnym, oddaným

len tebe stále vzdávali

povinný vďak a pochvaly.

 

Ježišu, tebe, Otcovi

i Duchu Tešiteľovi

nech je vždy sláva za tvoj kríž,

ktorý nás dvíha k tebe blíž. Amen.

 

Modlitba:

Láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho milovaného Syna, aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí; daj, prosíme, aby sme na zemi čoraz lepšie poznávali tajomstvo jeho vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009