Putujme, aby sme sa obohatili

V slávnostnom a vo vznešenom duchu odkazu apoštolov Slovanov, ktorý si opäť sprítomníme v týchto dňoch na viacerých miestach našej vlasti, vás chcem, milí čitatelia Katolíckych novín, s úctou pozdraviť a pozvať do starobylej Nitry. A to na územie diecézy a mesta, ktoré posvätila kresťanská misia svätých bratov Konštantína Cyrila a Metoda a ktoré právom historickej pravdy pápež sv. Ján Pavol II. nazval „slovenským Betlehemom“.

Naši vierozvestcovia – parafrázujúc výrok pápeža Jána Pavla II. – prijímali a prežívali kresťanské Božie slovo „dýchajúc oboma pľúcami“: Východu i Západu. To boli oni, ktorí svojou múdrosťou predišli stredovek – priniesli reformné hnutia v Cirkvi aj v národných kultúrach, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky v svojej rodnej reči.

Pôsobením Konštantína Cyrila a Metoda naši predkovia vstúpili do európskych dejín, nerovných dejín, ako rovnocenný národ vtedajšieho feudálneho sveta, a to s etickými normami kresťanstva, so svojou písomnou kultúrou i s právnym poriadkom.

To boli oni, ktorí začali viesť ekumenický dialóg v Cirkvi i dialóg s nekresťanským svetom. To boli oni, ktorí anticipovali aj myslenie Druhého vatikánskeho koncilu, keď sa mnohí účastníci koncilu inšpirovali návratom k počiatkom kresťanstva, ba inšpirovali sa pri liturgických reformách (živý jazyk popri latinčine, dôraz na osobnosť veriaceho, ľudová zbožnosť a iné). Potvrdilo sa, že kresťanské náboženstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity, ktoré nám dodatočne potvrdzuje aj objektívna historiografia a kultúrna antropológia.

Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalej cyrilo-metodskej tradície, pôsobiacej formatívne a pozitívne nielen v dejinách Slovákov, ale aj v dejinách iných slovanských národov v strednej a vo východnej Európe.

S pokorou a obdivom teda pristupujeme k dedičstvu našich otcov, k duchovnému a ku kultúrnemu dedičstvu sv. Cyrila a Metoda. K tradícii, ktorej podstatu tvoril vždy kult oboch bratov, živý kult a nijaký mýtus. Cirkev predsa stála pri zrode a úspešnosti misijného diela Konštantína a Metoda. Po tragickom vyhnaní ich žiakov zakladá kult solúnskych bratov, keď v zmenenej situácii prijíma ich do zoznamu svätých; aj potom, keď povoľuje deň ich sviatku a príslušné modlitby. Kult sv. Cyrila a Metoda sa rozširuje v miestnych cirkvách a biskupstvách, kláštoroch, kapitulách, čo dokumentuje kalendárový kontext, záznamy v misáloch, spevníkoch, mnohé patrocínia a podobne. Osobitný kult predstavuje oral history a iný zasa výtvarné umenie, legendistická či spevná literatúra.

Z dejín Cirkvi vieme, že k misii solúnskych bratov sa vyjadril pápež Inocent II., Gregor IX., ale najmä Lev X., keď v roku 1521 vydal bulu o povolení a zrovnoprávnení byzantského obradu v Uhorsku. Nepriamo takto pozitívne hodnotí misijnú činnosť sv. Cyrila a Metoda a posilňuje ich tradíciu. Osobitný podiel na rozvoji cyrilo-metodskej tradície má Pius VI., keď v roku 1777 ustanovil pre celé Uhorsko ich sviatok na 14. marca. A významným faktom sa stala bula Leva XIII., keď v roku 1880 pri miléniu buly Industriae tuae vydáva encykliku Grande munus. A po ňom Pius XI., ktorý napísal vládam nových štátov v roku 1927 list Quod S. Cyrill, v ktorom nazval sv. Cyrila „ozdobou Cirkvi“.

Pravda, aj Cirkev na Slovensku v 18. a 19. storočí neobyčajne rozvíja cyrilo-metodskú tradíciu. Je to obdobie, keď sa k slovu dostávajú historici, jazykovedci, komparatisti; keď slovenská duchovná kultúra a literatúra svojím spôsobom rozvíjajú odkaz sv. Cyrila a Metoda. Dve miléniá: príchod sv. Cyrila a Metoda do vlasti našich predkov (1863) a vznik nitrianskeho Metodovho arcibiskupstva (1880) sa stali medzníkmi, ku ktorým sa treba vrátiť. Tak ako k encyklike pápeža Jána Pavla II. Slavorum apostoli, kde sa obaja bratia stavajú po boku sv. Benedikta ako patróni Európy. Tento fakt má neobyčajné rozmery v perspektíve.

Vieme dobre, že poznávanie a osvojovanie duchovného odkazu sv. Cyrila a Metoda sa nevyčerpáva jednodňovými slávnosťami. Práve naše dni volajú po ďalšom a sústavnom poznaní, osvojovaní si poznaného v celom systéme školského i mimoškolského vzdelania. Duchovná obnova Slovenska, aká sa proklamovala po roku 1989, trvá, ba jej naliehavú potrebu pociťuje dnes celá Európa. Slovenskosť ani slovanskosť v tradícii solúnskych bratov nie sú v rozpore so všeobecným vzrastom našej vlasti ani s duchovným bohatstvom Európy. Tradícia bola a je vždy stabilizačný spoločenský faktor, aj tvorivý, obrodzujúci.

V tomto duchu aj v tomto roku 1 150. výročia smrti sv. Konštantína Cyrila, ktorý sa so slzami modlil za nás, vás chcem pozvať do starobylej Nitry, aby sme boli vďační za tieto hodnoty a spoločne prosili za ich zachovanie, ktoré boli a sú dôležité v živote každého z nás.