Slávime Nanebovstúpenie Pána, jeho najstaršie zobrazenie je v Ríme

Katolícka cirkev na celom svete slávi vo štvrtok 18. mája Nanebovstúpenie Pána. Tento prikázaný sviatok sa slávi 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami. Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba.
Katolícke noviny 18.05.2023
Slávime Nanebovstúpenie Pána, jeho najstaršie zobrazenie je v Ríme

Na snímke je mozaika zobrazujúca Nanebovstúpenie Pána, dielo sa nachádza v Bazilike sv. Marka v Benátkach. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Pomodlime sa k Ježišovi, ktorý v nebi sedí po Božej pravici.

 

Prvé vešpery

Ježišu, spása hriešnikov,

ty láska, slnko našich dní,

Stvoriteľ ľudí, vesmíru,

ty človek časov posledných!

 

Aká ťa láska premohla,

že si na seba hriechy vzal

a hroznú smrť si podstúpil,

by si z nás kliatbu smrti sňal?!

 

Vnikol si do tmy podsvetia

vykúpiť svojich zajatých;

a ako víťaz zasadáš

k pravici Otca bohatý.

 

Nech ťa cit, láska pohýna

k milosrdenstvu nad nami;

premôž v nás zlo a chráň si nás,

tvár tvoja nech nás podmaní.

 

Radosťou našou buď len ty,

čo verným chceš byť odmenou;

v tebe nech naša sláva je,

Kriste, čo žiješ od vekov. Amen.

 

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009

 

Zaujímavosť

 

V rímskych katakombách objavili najstarší obraz Nanebovstúpenia Pána

 

Vatikánski archeológovia identifikovali v roku 2021 najstaršie zobrazenie Nanebovstúpenia.

Nachádza sa v rímskych katakombách Vigna Charaviglio, ktoré sú súčasťou komplexu katakomb sv. Šebastiána.

Vznik výtvarného diela sa datuje na prelom 4. a 5. storočia.

Existencia týchto katakomb bola známa od 20. rokov 20. storočia.

Už vtedy sa uskutočnili aj podrobné vykopávky.

Archeológovia objavili okolo hrobky mučeníka Eutychia hustú nekropolu.

Datované nápisy z katakomb umožňujú presne určiť ich chronologický rozsah.

Ide o obdobie medzi pontifikátmi dvoch pápežov: Damaza (366 - 384) a Inocenta I. (401 - 417).

V 90. rokoch 20. storočia bola objavená freska znázorňujúca bratské objatie apoštolov Petra a Pavla.

Pred touto freskou je hrob, ktorý bol celý pokrytý freskami zobrazujúcimi novozákonné výjavy, napríklad premenenie vody na víno na svadbe v Káne, zázračné rozmnoženie chleba a vzkriesenie Lazára.

Na jednom z panelov sú zobrazené postavy pod oblohou s červenými mrakmi, ktoré naznačujú udalosť nanebovstúpenia.

Odborníci z Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu urobili podrobnú štúdiu tejto fresky.

Postava Krista zachytená z profilu má oblečenú tuniku. Pravú nohu má na zemi a ľavú na malom kameni, koleno má pokrčené a pravú ruku natiahnutú nahor k oblaku, z ktorého sa vystiera Božia ruka.

Po stranách tohto výjavu sú zachytené ešte dve postavy s výrazom prekvapenia. Tieto postavy možno identifikovať s apoštolmi.

Zdroj: -TK KBS-