Svätá Oľga, kňažná, patrí medzi júlové svätice

Svätá Oľga zažila v živote veľké obrátenie. Z jej rodu pochádza aj svätý Vladimír.
Katolícke noviny 20.07.2023
Svätá Oľga, kňažná, patrí medzi júlové svätice

Viera v Ježiša Krista znamenala v živote svätej Oľgy obrovskú zmenu. Ilustračná snímka: -ART-

Meno Oľga pochádza z ruského mužského mena Oleg, čo v preklade znamená svätý, zdravý, šťastný.

Pôvod mena Oľga však možno hľadať aj v škandinávskom mene Helga, čo v preklade znamená šťastná.

Oľga pochádzala z okolia mesta Pskov.

Narodila sa okolo roku 890.

Jej otec bol Slovan a matka Varjažka (pochádzala z rodu švédskych Vikingov).

Patrila k východným Slovanom.

Vydala sa za kyjevské knieža Igora.

V roku 945 však Igora zabili.

Následník trónu Svjatoslav bol v tom čase ešte malý chlapec.

Takže namiesto neho vládla matka Oľga.

Usilovala sa zaviesť poriadok a mier, čo sa jej aj podarilo.

Podľa historický prameňov vládla krutou rukou.

No potom nastalo v jej živote obrátenie.

Nestor vo svojom Letopise zaznamenáva, že Oľga v roku 955 odcestovala do Carihradu, kde ju pokrstil patriarcha Tehofylakos.

Pri krste dostala meno Helena.

Krstným otcom jej bol sám byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenét.

Druhý raz Oľga prišla do Carihradu v roku 957 už ako kresťanka. V jej sprievode bol aj kňaz Gregor.

Cieľom jej vtedajšej návštevy boli rozhovory s cisárom Konštantínom o štátnym záležitostiach.

Pri tejto príležitosti cisár požiadal Oľgu, aby sa stala jeho manželkou. Ona mu však odpovedala, že sa nemôže vydať za svojho krstného otca, a vrátila sa domov.

Pre kresťanstvo sa snažila získať aj svojho syna Svjatoslava.

Údajne mu povedala: „Syn môj, ja som poznala Boha a teším sa tomu. Keď ho spoznáš a prijmeš krst, aj ty budeš rád.“

Syn jej však odpovedal: „Ako sa môžem dať pokrstiť? Moja družina sa mi bude smiať.“

Oľga na to zareagovala: „Ak sa ty dáš pokrstiť, druhí urobia to isté.“

Ale on ju neposlúchol a žil podľa pohanských obyčají.

Oľga sa dožila vnukov, medzi nimi svätého Vladimíra.

Zomrela 11. júla 969 v Kyjeve.

V ikonografii sa zobrazuje s panovníckymi atribútmi.

 

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007