Svätý Vít patrí medzi veľkých nebeských pomocníkov

Meno Vít pochádza z latinského slova vitus, čo v preklade znamená ochotný, horlivý.

Vít sa narodil v rodine vznešeného Rimana Hylasa okolo roku 297.

Umučený bol v roku 304/305 počas prenasledovania za panovania cisára Diokleciána v Ríme.

O svätcovi sa zachovali nepriame informácie, ako aj početné a staré dôkazy kultu.

Pohanský otec žiadal od vychovávateľov svojho syna, ktorí ho tajne vychovávali po kresťansky, aby sa zriekli viery.

Keďže s tým nesúhlasil ani Vít, hoci bol ešte dieťa, ušiel s vychovávateľmi.

Dostali sa až do Ríma, na cisárov dvor.

Tam údajne Vít vyliečil cisárovho syna z padúcnice.

Panovník ho dal napriek tomu s jeho vychovávateľmi hodiť do kotla s vriacim olejom. V tomto prípade však boli uchránení od smrti a bolesti. Mučenie prežili bez ujmy.

Nakoniec boli popravení.

Od 14. storočia sa svätý Vít uctieva ako jeden zo štrnástich pomocníkov.

Známe sú jeho početné svätyne vo viacerých európskych mestách.

V Prahe patrí tento svätec medzi patrónov katedrály.

Od stredoveku sa považuje za patróna Dolnosaska, Saska, Sliezska, Diecézy Mazzara del Vallo na Sicílii.

Je patrónom lekárnikov, hercov, umelcov, tanečníkov, baníkov, krčmárov, kotlárov, kuchárov.

Vzýva sa ako orodovník pri epilepsii, pri chorobe očí, hystérii, nervových chorobách; tiež sa k nemu v modlitbe utiekajú slepí, hluchí a ľudia, ktorých poštípali hady.

V ikonografii sa zobrazuje ako mladík v krátkej tunike s kotlom, v ktorom bol mučený.

Jeho atribúty sú: lev, ktorý mal Víta zožrať, no po znaku kríža, ktorý nad ním mučeník urobil, si ľahol svätcovi k nohám; kohút, orol, pes.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006.