Teraz je na ťahu cirkevná hierarchia

„My laici sme preukázali zodpovednosť, že sme sa do synody zapojili,“ hovorí profesor Jozef Masarik z farnosti Záhorská Bystrica.

Zuzana Artimová 01.10.2023
Teraz je na ťahu cirkevná hierarchia

Snímka: www.synoda.sk

Ako z pozície veriaceho laika vnímate proces aktuálnej synody?

Vnímam to ako historickú udalosť, pretože po prvý raz v dlhých dejinách Cirkvi sa do takejto udalosti majú možnosť zapojiť všetci veriaci.

Je to príležitosť, aby veriaci boli nielen vypočutí, ale aj aby dostali možnosť priamo sa podieľať na fungovaní Cirkvi.

Bolo a je len na nás, ako túto šancu využijeme, a takisto na cirkevných štruktúrach, ako s poznatkami od laikov naložia.

 

Čo si predstavujete pod pojmom „synodálna Cirkev“?

Zbieranie názorov, ale aj počúvanie s porozumením, vnímanie, diskusie, modlitby, vychádzajúc z tradícií prvotnej Cirkvi.

Následne odbornú teoretickú analýzu - v rámci nato vytvorených cirkevných hierarchických štruktúr - a následne, podobne ako urobil Druhý vatikánsky koncil, jasné závery a odporúčania na ďalšie spoločné kráčanie Cirkvi v neľahkej budúcnosti. 

 

Myslíte si, že výsledky tejto synody skutočne zasiahnu skôr či neskôr jednotlivé farnosti a spoločenstvá a aj individuálne každého veriaceho?

Ja tomu verím, však som veriaci.

Keby to tak nebolo, tak by to všetko bolo zbytočné mrhanie časom a viedlo by to asi k zvýšeniu pasivity laikov, možno aj k výraznejším úbytkom príslušníkov Cirkvi.

My laici sme preukázali zodpovednosť, že sme sa do synody zapojili - aj keď počty aktívnych mohli byť aj vyššie -, teraz je na ťahu cirkevná hierarchia.

Cieľom synodálneho procesu je zapojenie všetkých pokrstených katolíkov do spoločnej reflexie a modlitby.

 

Zapojili sa aktívne do synodálneho procesu aj katolíci z vášho okolia, z vašej farnosti?

Samozrejme, že áno.

Farská rada na čele s naším farárom vytipovala okruhy na synodálne stretnutia, vedúcich tímov pre jednotlivé okruhy a následne sa uskutočnili dve-tri stretnutia, na ktorých sa diskutovalo, predkladali návrhy, pričom na poslednom sa predkladali konkrétne návrhy z našej farnosti.

Tieto potom boli prediskutované na spoločnom stretnutí všetkých zúčastnených a zapojených do synody a následne zaslané diecéznemu koordinátorovi.

Ja som mal možnosť zúčastniť sa na zaujímavom stretnutí na pôde Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK, za prítomnosti Piera Codu, člena Teologickej komisie Synody biskupov, kde bola prezentovaná určitá syntéza poznatkov za diecézu.

Čo sa týka našej farnosti, ako fyzik by som povedal, že zastúpenie veriacich bolo dostatočné nato, aby zo štatistického hľadiska boli naše odporúčania reprezentatívne.

 

Myslíte si, že táto synoda bude mať na Katolícku cirkev dosah porovnateľný s výsledkami Druhého vatikánskeho koncilu?

Ja by som bol spokojný, keby to tak bolo.

Nebudem ale sklamaný, aj keď až taký výrazný nebude, lebo Druhý vatikánsky koncil bol mimoriadnou pozitívnou udalosťou v dejinách Cirkvi, ktoré sa až tak neopakujú.

 

Ozývajú sa hlasy, že po synode nám hrozí schizma. Podľa vášho názoru synodálny proces doteraz veriacich viac spojil alebo rozdelil?

Ja to môžem posúdiť len z lokálneho hľadiska našej farnosti.

Za nás by som mohol povedať, že nás určite nerozdelil.

Samozrejme, zaznamenal som pri sledovaní synody vo svete aj tendencie vedúce k rozdeleniu, ale to hlavne tam, kde sa hľadali a zdôrazňovali problémy, kde synoda bola poňatá ako určitý „politický boj“ medzi laikmi a hierarchiou, inokedy medzi konzervatívnejšími a liberálnejšími silami, všade tam, kde zabudli na to, že synoda označuje cestu, po ktorej spolu kráčame, a takisto tam, kde zabudli na Pána Ježiša, ktorý sám seba predstavuje ako cestu, pravdu a život (porov. Jn 14, 6).