Úpravy misála idú s duchom obnovy

Zmenené označenia liturgických dní sa dotkli Svätého týždňa.

PALMOVÁ NEDEĽA

Svätý týždeň sa začína Palmovou nedeľou. Rímskokatolícky kňaz a  odborník na liturgiku Daniel Dian (68) vysvetľuje: „Latinské texty nepoužívajú výraz Kvetná, ale Palmová nedeľa, pričom vychádzajú zo Svätého písma, kde je zaznamenané, že ľudia stínali ratolesti a hádzali ich na cestu pred prichádzajúceho Ježiša.“

Podľa starej tradície to boli práve palmové a olivové ratolesti stromov, ktoré rastú vo Svätej zemi. „Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na túto nedeľu máme z konca 4. storočia v diele Peregrinatio Silviae Aetheriae (Púť Silvie Etérie).“

ŠTVRTOK SVÄTÉHO TÝŽDŇA

Zelený štvrtok nesie podľa nového misála označenie Štvrtok Svätého týždňa. „Ďalšie zmeny sú v časti Veľkonočné trojdnie. Začína sa slávením večernej svätej omše, ktorá má nový názov Štvrtok Pánovej večere.

Ten lepšie vystihuje skutočnosť, že je to svätá omša na pamiatku Pánovej večere, pri ktorej Ježiš ustanovil Eucharistiu ako chlieb večného života.“ Nový názov je podľa liturgistu vhodnejší ako predošlý – Omša Poslednej večere.

PIATOK UTRPENIA PÁNA

Veľký piatok nájdeme v Rímskom misáli ako Piatok utrpenia Pána. „Aj tu zmena lepšie vystihuje podstatu dňa, v ktorom Ježiš pred nás vystupuje ako muž bolesti, nesúci kríž, na ktorom zomiera za ľudí všetkých čias.

Nezanedbateľná je aj obmena v konsekračných slovách svätej omše: „Lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.“ Našu pozornosť upriamuje na skutočnosť prijatia Ježišovho umučenia vykonaného za všetkých.

„Ovocie vykúpenia sa však privlastní iba tým, ktorí ,vedome‘ túžia po ňom a robia všetko pre to, aby mohli vstúpiť do Otcovho domu, ktorý nám prostredníctvom umučenia, smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna otvoril.“

SVÄTÁ SOBOTA

Tretí deň Veľkonočného trojdnia nemá už názov Biela, ale Svätá sobota. Názov Biela sobota vznikol preto, že novokrstenci sa v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie obliekli do bieleho rúcha, ktoré odložili až na Druhú veľkonočnú nedeľu.

Označenie Svätá sobota lepšie vystihuje myšlienku, že tento deň nás má viesť k pokračovaniu adorácie Svätého kríža z liturgie predchádzajúceho dňa.

Svätá sobota prirodzene vystihuje skutočnosť, že adoráciou a rozjímaním o Pánovom umučení, o jeho zostúpení k zosnulým a v očakávaní vzkriesenia sa v modlitbe a pôste so živou vierou všetci posväcujeme.

ZMENY V LITURGII

„Okrem zmien názvov slávností, sviatkov či spomienok v Rímskom misáli nachádzame zmeny aj v textoch samotnej liturgie. Napríklad pri slávení Veľkonočnej vigílie celebrant vstupujúci do chrámu spieval: Kristus, svetlo sveta. Podľa platného misála sa už spieva: Svetlo Krista.

Doteraz sa upriamovala pozornosť na veľkonočnú sviecu ako symbol Krista. Záujem by však mal byť nasmerovaný na úlohu aktívne veriaceho človeka s poslaním niesť posolstvo – svetlo Krista do sveta, teda ho zjavovať.“

Kresťan patriaci Kristovi sa preto nepozerá na paškál len ako na symbol Krista, ale na horiacu sviecu, ktorá vydáva svetlo, ohrieva a stravuje sa pre dobro iných.

„Je symbolom sebaobetovania Krista, ktorý vydal svoj život za nás a našu spásu, a takisto aj my vo vzťahu k našim bratom a sestrám,“ pripomína Daniel Dian. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide len o jazykové úpravy, v skutočnosti majú podľa liturgistu veľký vplyv aj na obnovu nášho kresťanstva.