Utečenci dali životu v seminári nový rozmer

K dispozícii majú 21 dvoj-, troj- a štvorlôžkových izieb. Na priebeh prijímania utečencov, ich prevoz, zabezpečenie stravy a prípravu izieb dohliada vicerektor seminára Andrej Kačmár spolu s 23 seminaristami. Jedným z nich je aj Ondrej Martinkovič, ktorý pre Katolícke noviny prispieva do rubriky Troška do rožka.

Ondrej sa s nami podelil o dojmy z nových členov ich seminárnej rodiny. V čase, keď nám písal do redakcie, mali v seminári okolo 50-60 mamičiek s deťmi. „Niektoré sú tu len kratučko, iné nemajú nikoho v Európe a samy nevedia, kam pôjdu,“ priblížil.

Prítomnosť detí je podľa jeho slov pre bohoslovcov spestrením. Ich úlohou je napríklad starať sa o naplnenie voľného času ich malých kamarátov. Pripravili pre nich hry v miestnej telocvični, kreslenie či varenie pudingu. Školopovinným zasa pomáhajú s online projektom na vzdelávanie v ukrajinskom jazyku.

Život v seminári sa od príchodu utečencov zmenil a bohoslovci si museli zvykať aj na veci, ktoré by v mieste svojej formácie asi nikdy predtým nečakali. „Je to taký nový rozmer – keď sa modlíš večer v seminárnej kaplnke a do toho sa zrazu ozve spoza múru detský plač, krik, smiech,“ uviedol Ondrej.

Ako dodal, s utečencami v seminári zažívajú milé a radostné situácie, no i tie náročné a smutné. „Napríklad jednej mamičke, ktorú som ubytoval večer s dvoma deťmi, o niekoľko hodín volal manžel, že im zbombardovali dom.“

Aj samotní utečenci sa snažia zapojiť do seminárnej pohody. Mamičky pomáhajú s prípravou ubytovania, upratovaním či službou v kuchyni. Navyše mnohí prichádzajúci sú veriaci. Zapájajú sa tak do spoločných modlitieb pri svätej omši či pobožnosti krížovej cesty.