Vizualizácia liturgického priestoru

Liturgický priestor pod otvoreným nebom je súčasťou prírodnej krajiny. Jeho hlavná os je orientovaná smerom k šaštínskej bazilike, pútnickému miestu, kde účastníci pontifikálnej omše vidia v krajinnej siluete vertikály dvoch chrámových veží. Presbytérium je formované ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru má aj ekologický rozmer - konštrukcie a povrchové úpravy sú navrhnuté z prvkov, ktoré sa opätovne využijú na inom mieste. Objekt má formu transparentnej architektúry s mobiliárom vytvoreným pre túto príležitosť, ktorý bude v budúcnosti trvalo umiestnený v niektorom zo slovenských kostolov. Hlavná os celého územia smeruje k menze, miestu slávenia Eucharistie, a krížu, ktorého ramená obsahujú fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi, z Kostola sv. Jakuba,  silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádom. Trámy z poškodeného chrámu stelesňujú našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete.

Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista spolu s obrazom sv. Jozefa sú umeleckými dielami vytvorenými pre túto pontifikálnu omšu. V priestore presbytéria je spolu so súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj milostivá socha Piety zo šaštínskej baziliky.

Sochár Viktor Oravec, architekt Michal Bogár, stolár Igor Vass pri konzultácii ambony. Snímka: archív ateliérov BOGÁR architekti a ER ateliér