Zákamenné spomínalo na slávneho rodáka

Od smrti biskupa Jána Vojtaššáka uplynulo už 55 rokov. Pri tejto príležitosti sa zišli pútnici v jeho rodnej obci, kde sa modlili za blahorečenie Božieho sluhu.
Monika Janoťáková 11.08.2020
Zákamenné spomínalo na slávneho rodáka

Spomienka na biskupa Vojtaššáka vyvrcholila modlitbou pri jeho hrobe na cintoríne v Zákamennom. / Snímka: Matúš Mahút


V Zákamennom na Orave sa 8. augusta konala diecézna púť pri príležitosti 55. výročia odchodu Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka do večnosti. Vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie sa najskôr pomodlili modlitbu radostného ruženca s meditáciami biskupa Vojtaššáka, ktorú viedol miestny farár Cyril Hamrák.

Nasledovala svätá omša, ktorú celebroval spišský pomocný biskup Ján Kuboš. Prítomný bol aj emeritný biskup Andrej Imrich či postulátor kauzy blahorečenia biskupa Vojtaššáka Peter Jurčaga.

V úvode sa veriacim prihovoril miestny farár, ktorý vyjadril veľkú radosť zo spoločného stretnutia v modlitbe za blahorečenie veľkej osobnosti Spišskej diecézy a Slovenska. Pozdravil i spišského biskupa Štefana Sečku, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť na slávnosti.

V homílii sa prihovoril Roman Czudek, rektor Pápežského ústavu Nepomucenum v Ríme. Veriacich povzbudil k nasledovaniu dobrých príkladov ľudí, ktorí žili pred nami, akým bol aj Boží sluha biskup Ján Vojtaššák. Upozornil na to, že medzi znaky Cirkvi patrí nielen to, že je jedna, svätá, katolícka, apoštolská, ale i to, že bola, je a bude prenasledovaná. Pretože sa neprispôsobuje tomuto svetu.

Ani my sa nemáme niesť na vlnách módy, ale máme sa držať Božieho slova, odkazu Ježiša Krista, na ktorom celá Cirkev stojí. Aj my máme prinášať obetu. Ako to čítame i u otca biskupa Jána Vojtaššáka – z jeho života, práce, modlitby, utrpenia. Dokázal sám seba prinášať ako obetu, čím je príkladom pre každého z nás.

Na svätej omši sa zúčastnili stovky pútnikov, ktorí sa po liturgii v sprievode spolu s kňazmi presunuli na zákamenský cintorín k hrobu biskupa Jána Vojtaššáka, kde predniesli spoločnú modlitbu a na hrob položili veniec.