Eucharistia nie je folklór

Slávnostné procesie, ktoré sa po stáročia konajú v tento deň, zviditeľňujú duchovné cítenie. „Nejde o vonkajší prejav, o prežívanie folklóru ani o jednoduchú estetickú ozdobu,“ vysvetlil Svätý Otec. „Ide tu o vieru v prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána, ktorý je živý a naďalej prechádza pomedzi nás. Toho, ktorý sa stáva chlebom a navštevuje zákutia nášho srdca i našich dejín.“

Ježiš sa nám dáva ako pokrm, neostáva uzavretý v chráme, ale vychádza do ulíc. „On je blízky Boh, ktorý kráča so svojím ľudom, Pán dejín, útecha slabých, svetlo pre rodiny, nádej pre chorých, pokoj pre trpiacich. Kristus, ktorý prechádza ulicami v monštrancii, je ten istý, ktorý sa stotožňuje s chudobnými, skľúčenými, osamelými a opustenými.“

Svätý Otec vyzval, aby sme nielen vyniesli monštranciu, ale aby sme my sami vyšli zo sebectva a ľahostajnosti. Eucharistické procesie nie sú muzeálny exponát. „Je to škola viery, ktorá nás učí kľakať si pred Bohom i pred blížnym, pretože nikto nemôže kľakať pred Pánom, a pohŕdať bratom.“

Boh je prítomnosť, naučme sa preto neutekať pred výzvami, ale angažovať sa za spoločné dobro. Ježiš je večný prameň. „Znovu sa napime z tohto eucharistického prameňa, ktorý nás neuzatvára do súkromnej zbožnosti, ale posiela nás zavlažovať bratov, rodiny, chudobných, trpiacich, tých, ktorí stratili nádej.“