Pestujme krásu liturgie bez svojvôle

Dojímavé bolo stretnutie Svätého Otca so stopäťročným Maxom Gurneym, ktorý si zaspomínal na koniec druhej svetovej vojny. Snímka: profimedia.sk
Keďže mesiac jún je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, pápež Lev XIV. v záverečných pozdravoch pozval veriacich kontemplovať Ježiša v Eucharistii a čím častejšie sa posilňovať týmto darom chleba.
Blízko Božského Srdca sa podľa slov Svätého Otca bude meniť aj naše srdce. „Priblížme sa k prameňu Božieho milosrdenstva a nehy, aby Zmŕtvychvstalý premenil naše srdcia a urobil ich trpezlivejšími, štedrejšími a súcitnejšími.“
V katechéze pokračoval v úvahách nad koncilovou konštitúciou Sacrosanctum concilium, tentoraz nad základnými prvkami posvätnej liturgie, ako sú obrad, znak a symbol. „Obrady kresťanskej liturgie nie sú vonkajším obalom sviatostného tajomstva ani súborom svojvoľných obradov, ale sú cirkevným sprostredkovaním, prostredníctvom ktorého k nám prichádza božský dar,“ pripomenul.
Obrady a úkony nás duchovne scitlivujú, aby sme mohli okúsiť Božiu prítomnosť prostredníctvom Ježiša. Má to však „háčik“. Na liturgii sa musíme zúčastniť celým svojím bytím – telom, mysľou i srdcom. „Prostredníctvom posvätného obradu sa učíme počúvať Božie slovo, vzdávať vďaky a klaňať sa Bohu, žiť spoločenstvo a cirkevnú jednotu. Objavujeme, že sme zhromaždením s mnohými tvárami, zjednoteným tou istou vierou.“
Na obradoch majú svoju postupnosť aj gestá a modlitby, ktoré neobmedzujú našu slobodu, ale „slávnostnou striedmosťou svojho rytmu prerušujú hektickú činnosť a vracajú nás k podstate“. Môžeme v nich nájsť odpočinok a učiť sa žiť v rytme Ducha Svätého.
Znaky a symboly zas odkazujú na celý systém hodnôt. Ako príklad pápež uviedol pokropenie vodou, vďaka ktorému v nás ožíva vedomie krstu a nového života v Kristovi. V zhode so svojím predchodcom Františkom pozýva veriacich pestovať krásu našich liturgických slávení, ale bez svojvôle.

