Prijmime Boží sen o našom živote.

Pápež František rád prijíma a požehnáva deti a zvlášť otcov prosí, aby podľa príkladu svätého Jozefa odvážne prijali svoju úlohu otcovstva. Snímka: profimedia.sk
V katechéze Svätý Otec vychádzal z Matúšovho evanjelia, kde Jozef vstupuje na scénu ako Máriin snúbenec.
Keď sa dozvedel, že čaká Božieho Syna, mohol ju vystaviť potupe, prípadne ju potajomky, diskrétne prepustiť. Zostal však „otvorený a vnímavý na Pánov hlas, ktorý mu zaznieva vo sne“.
PRIJATIE OTCOVSTVA
O čom sníva? „O zázraku, ktorý Boh koná v Máriinom živote, a tiež o zázraku, ktorý koná v jeho vlastnom živote: o prijatí otcovstva schopného strážiť, chrániť a odovzdávať materiálne a duchovné dedičstvo.“
V spánku mu Pánov anjel povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
Pozastavme sa pri reakcii Jozefa. Nekladie doplňujúce otázky, nežiada vysvetlenie ani dôkazy, „len“ naplno dôveruje. „Prijíma Boží sen o svojom živote a o živote svojej snúbenice.
Takto vstupuje do milosti toho, kto vie žiť božský prísľub s vierou, nádejou a láskou.“
SLOVÁ NA SKUTKY
Podľa Svätého písma Jozef nehovorí nič. „Ale verí, dúfa a miluje. Nehovorí slová do vetra, ale robí konkrétne činy. Patrí do pokolenia tých, ktorých apoštol Jakub nazýva: tí, ktorí uskutočňujú Božie slovo (porov. Jn 1, 22), premieňajú ho na skutky. Jozef dôveruje Bohu a poslúcha.“
Akým veľkým vzorom je pre nás, pre dnešnú spoločnosť, keď vplyvom aj sociálnych sietí vypúšťame mnoho slov zbytočne.
„Prosme Pána o milosť, aby sme viac počúvali, než hovorili. Prosme o milosť, aby sme snívali Božie sny a zodpovedne prijímali Krista.“